zelená rusalka

môže medzi ženou a mužom znamenať to isté čo nekonečno...

krásne dobré ránko :-)

z dnešneho pohladu viem,že mnohokrát by aj mne prospel..:))

hold..nemôžme byť všetci rovnakí..

môže znamenať absolútnu blízkosť...

teda ja ;)
Všetko má dve strany mince...a myslím,že Tebe ako žienke dospeláckej vysvetlovanie nie je potrebné ;)

:-)

vďaka... ja som skôr prekvapená, že to muži vnímajú až takto... :-)

vadí im prístupnosť..ale aj nedostupnosť im vadí..:)))))..
a toto sa môže meniť aj trikrát do dňa..:)))))

niekedy sa cítim veľmi nedospeklá :-)))
ale veď pri desinke sa všetko vysvetlí a potm napíšem

zachovať si odstup vo vhodnej chvíli je plusom pre naše sebavedomie a hodnotu našej osobnosti .

ja sa vnímam úplne inak,ako ma vníma 75% môjho okolia..))))
zvykla som si..:))))

a už dlho držím jednu myšleinku v hlave..ale..poobede sa dozvieš..:)))

sa zračí aj v počínaní rusalky.. rusalka (chlapov) očarúva, príťahuje, vábi, k sebe pozýva, aby (im) vzápätí ušla kamsi do prítmia a stratila sa z dohľadu.. :)

podlomeného sebavedomia a pochybnosti o sebahodnote...

ak chceme posilňovať naše sebavedomie to neznamená , že ho máme podlomené . aj dobré sa dá vylepšovať .

nie všetko čo je ponúkané je aj akceptovateľné . stále platí prirodzená selekcia . dokázať obhájiť svoje vyznávané hodnoty je veľkým darom a povzbudením .

Dub je jeden z našich najkrajších stromov. Mne sa to prirovnanie páči. Aj dub sa dá veľmi pekne spracovať a ten výsledok... Jedna báseň..

odstup umožňuje vytvorenie si časovej rezervy na pre nás správnu reakciu . na zváženie ďalších krokov . na to čo je pre nás prijateľné a čo nie . máme čas vybrať si a rozhodnúť sa . nemusíme hneď skočiť na všetko čo nás postretne . musíme si uvedomiť aj vlastnú hodnotu . môžeme zvažovať o kvalite našich zásad . jednoducho nedáme si zobrať možnosť výberu a rozhodovania .

a aj keď sa zhodneme, že uplatňovať a „využívať“ odstup vo vzťahoch ako akési nárazníkové pásmo môže byť veľmi rozumné a účinné pri výbere a rozhodovaní, stále sa mi vidí, že odstup je skôr znakom zníženého sebavedomia a pochybnosti o sebahodnote než čohokoľvek iného..
na druhej strane súhlasím, že (prechodne) môže byť dobrým nástrojom pre budovanie sebavedomia i sebahodnoty...

život ma poúča stále , že "práca kvapná pro hovado jest". teda ak nejde o život a rýchly zásah môže zachrániť život , tak sa snažím nemať unáhlené uzávery . nejde to vždy . aj to je pravda . ale sa snažím aby to nebolo často .

čas získaný odstupom slúži na rozhodnutie , či odstup bude pretrvávať aj naďalej alebo či bude zmenený na prístup k ponuke . odstup by mal pomôcť k tomu , aby sa tie unáhlené rozhodnutia nekonali . ináč odstup možno nazvať aj časom na rozmyslenie . nechcem to príliš zovšeobecňovať lebo Ty sa rád chytáš všelijakých slovíčok a vetných spojení , ale skutočne vo veľa prípadoch je potrebné mať čas na rozmyslenie . ten zvyšok prípadov sú spontánne rozhodnutia , kde akosi rozum nedominuje .

niekedy ma strašne hnevá, že ma všetci považujú sa strašne slušnú a poctivú a neviem ako to mám vyjadriť, neprístupnú? ..a ja som pritom v nedozretej puberte :))
a som prístupná a veselá a smejem sa ..

pozitívne je už to, že si sa nad tou vetou náležite zamyslela,..a niekedy sa ľudia v nás mýlia, a niekedy sa s tým nedá nič robiť O_ô

a Tvojmu ponímaniu odstupu už rozumiem, len sa usilujem vidieť aj jeho menej prívetivú či zradnejšiu tvár.. a tou je o. i. aj to, že vo vzťahoch môže žena/muž neraz "vďaka" odstupu premeškať aj skvelé príležitosti...

za skvelými príležitosťami , ktoré sa nenávratne premeškajú nesmútim . asi by ma neoslovili tak hlboko ako by som si priala .

ako môžeš prosím čo len tušiť, že by Ťa premeškané príležitosti neoslovili tak hlboko, ako by si si priala?
veď o premeškaných príležitostiach neraz vôbec nemusíš tušiť, lebo si im (napríklad svojím odstupom) vôbec nedala šancu...

čakala som Tvoju otázku . doteraz sme nehovorili o dĺžke rozhodovania sa a prehodnocovania . vieš už nemám 18 . takže už viem , že čo ma skutočne osloví na prvý kuk tak to ma osloví natrvalo a veľmi hlboko . a viem , že to nad čím začnem uvažovať , teda používať racio , nie je až také , čo by v mojom svete citov spôsobilo smútok nedajbože smútok z premeškanej príležitosti . premeškaná hocijaká príležitosť je len nevyužitá príležitosť . a nad rozliatym mliekom nikdy neplačem .

a zdá sa, že Ti funguje k Tvojej spokojnosti, no rusalke dľa všetkého odstup stojí v ceste k uspokojivejšiemu dosahovaniu blízkosti s mužmi...

rusalka bude rozoberať svoj odstup pri pivku . tiež bude rozmýšľať a prehodnocovať . sama dospeje k výsledku . niekedy je dobré hodiť do pľacu aj na prvý pohľad bezvýznamnú vetu . a vykľuje sa z nej debata a nové myšlienky a názory . myslím si , že žiaden prvotný názor by nemal ostať stáť a zakoreňovať sa . skôr by jeho koruna mala rásť a šumieť otázkami a odpoveďami .
aj husle boli najprv drevom kým potešia naše vnemy .

Aha je to asi tak ako píše topas...Ja som hodil do pľacu tú vetu s odstupom...Teda ja som ju sem nevložil, ale autorka, ktorej som to adresoval...To som ani netušil, že z toho môže vzniknúť takáta debata. Stagnácia mi akosi prirodzene nevyhovuje. Mne sa stáva , že keď je už niečo v neustálom kruhu stereotypu tak tú "loptičku s ktoru sa hráme" vyhodím podvedome z toho kruhu a hľa potom sa rozbehneme za ňou priniesie nové kúzla hrania sa:-)

vidím, že sa tu k môjmu kratulinkému rannému zamysleniu rozvinula celkom zaujímavá diskusia...
vďaka všetkým

umoderovala... myslím, že si je naše myslenie v mnohom veľmi blízke :-)

je to naozaj celkom fajn... :-))) taká príjemná tvárna hmota...

"rusalka (chlapov) očarúva, príťahuje, vábi, k sebe pozýva, aby (im) vzápätí ušla kamsi do prítmia a stratila sa z dohľadu.. :) " takéto sa deje len v rozprávkach... rusalky nikdy len tak nemiznú :-))

niekedy sme asi skutočne ťažko čitateľné...

Naozaj ma tá Tvoja veta máta... :-))

pravdu, čo povieš?? dobrý kamarát Ti povie pravdu, nepotrebuje lichotiť... a to sa mi na tom páči:)

tým mu dávam viac za pravdu :-))

ale tá veta je aj poklonou . v tejto pozícii , v ktorej si dnes sa dá ten stav kedykoľvek zmeniť ak budeš chcieť . opačne by tú zmenu nikto nepochopil .

je to istým spôsobom poklona... hoci som to nikdy tak nevnímala :-))

na mňa si pôsobila tak nečitateľne rezervovane v reále, a pôsobíš tak na mňa aj písmenami, napriek tomu, že si svojím spôsobom otvorená ,usmievavá a sympatická ... i keď mne sa zdá , že čoraz menej si rezervovaná cez písmena a veľmi často vystrčíš úplne rôžky a vtedy ťa hrozne rada čítam aj tvoje komentáre :)
Myslím, že tvoj kamarát ako muž vystihol niečo čo som cítila aj ja . Ale za seba by som povedala, že ten dištanc , keby som ťa nepoznala z blogu dlho, by ma nelákalo prekonávať a ani spoznávať hĺbku pod ním , lebo bol nečitateľný pre mňa a zdanlivo akoby nebol a to ma miatlo, myslím že to robíš nevedome . Alebo chcem byť poznávaná a spoznávať alebo nechcem . Ničomu medzi tým nerozumiem . Ale u teba akoby sa to striedalo v čase. Duplom ako žena, s ktorými si rozumieš menej ;) aj keď neviem prečo , som to vnímala ešte zmetočnejšie .

cítim svoj nedostatok otvorenosti práve v konfrontácii s ľuďmi ako si Ty... s ľuďmi, ktorí dokážu či už spontánne, alebo premyslene napísať, povedať presne to, čo cítia...
Ja sa asi priveľmi kontrolujem... pokiaľ nie som s ľuďmi, ktorým dôverujem na 100%. Možno som sa k tomu dopracovala skúsenosťami... možno to také bolo vždy, ja neviem...

Je zvláštne, že ma tak vnímaš aj Ty... hmmm budem sa asi musieť nad sebou zamyslieť. Možno ma tá rezervovanosť brzí aj v iných veciach, ako len verbálnom prejave....

hm... vieš, mne je uzatvorenosť blízka aj všetko čo som ti napísala , preto to rozpoznávam . I keď ja ale naopak sa niekedy začnem uzatvárať práve po čase a tam , kde už dôvera je vystavaná, kde už sa mi človek otvorí a má ma rád, kde už ja sa otvorím a mám rada .. a zrazu bim medzi oči niekomu a mám potrebu sa stiahnuť sa , vystavať medz, ujsť :( ... a kontrolovanie , jááj, známe mi je známe ... kontrolky svoje poznám a nemám ich málo . Len už ich bolo toľko, že som nevedela pomaly kým som, preto ten moj boj neustály so slobodou, predsudkami, externými pravidlami, návodmi ..
A rezervovanosť , odstup sa mi zdá , že najviac "trestajú" vlastníka ...

hej už ma to napadá, akoby rezervovanosť /odstup .. alebo ako to nzavať/ bola obosjtranná, presne ako bráni druhému poznať , bráni aj človeku samotnému sa poznať . hm ..

ten Tvoj prídavok je veľmi zaujímavý... je to celkom možné, že sa rezervovaný človek nedokáže poriadne ani otvoriť sám pred sebou...
Vieš, že to občas pociťujem?

rezervovanosť má vo vzťahu k sebapoznávaniu dľa mojej mienky dva prejavy:
. vytesňovanie nepríjemných skutočností a tým ich zneprístupnenie pre poznávanie seba,
. vyhýbanie sa blízkym vzťahom, takže človek v určitých situáciách vôbec nemá možnosť sám seba preverovať a spoznávať.

hm .. myslím, že to spolu súvisí

Hogo... lenže niekedy Ti ani blízky človek svojou rezervovnosťou nedovolí otvoriť sa tak, ako cítiš potrebu sa otvoriť... čo vtedy?

je to akoby sa stretli ťažkoodenci.. kým obaja nevyzlečú svoje brnenie, môžu sa hoc aj objímať, vzájomnej blízkosti si moc neužijú...

neužijú si ani keď jeden má brnenie , toť obojstrannosť rezervovanosti
tanec železa

dnes len mĺkvo súhlasim

áno, rezervovanosť, či otvorenosť je len jedna z podmienok pocitu blízkosti... či už k niekomu, či k sebe samému

hogo > neopustila, len niet proti čomu bojovať , vzácne ;)
rusalka > hm .. myslím, že tvoj posledný komentár je pre mňa veľmi trefný ... ten pocit blízkosti zažívam zriedka a duplom dlhotrvajúci

nemam co dodat, nevedel by som to povedat lepsie :-))) A Rusalka? Zamysla sa :-) Tak fajn :-) No, aj tak neviem, ci ma precitate, zas som po funuse, aj ked nie s krizikom :-)

prečítala som aj s krížkom po funuse :-))

z ktoreho by nas nikdy ani nenapadlo na seba hladiet. inymi slovami- obcas som aj ja sokovana z toho ako ma vnima niekto iny. To je ale o rozdielnosti vnímania. ja sama seba vnímam tak, ale niekto iny kto ma ine vzorce na vnimanie ma vidi celkom inak. :)

tie pohľady veľmi závisia najmä od tých "vzorcov vnímania" o ktorých hovoríš :-)

Boli sme so Zuzkou na pive....Zuzanka má čarovný kľúčik na takéto brány, je žážitkom sa s ňou veseliť a to sme chceli v ten večer...Mám rád toto dievča, tak som jej hovoril už dávnejšie...

bolo to príjemné popíjanie s kopou smiechu :-) boli ste dobrí spoločníci, Ty i Tvoj kamoš Edo :-)

tanec a vieš sa do neho vložiť...konečne som si zatancoval, tak , že súhra krokov bola v rytme písmen, slov, očakávania večera a odstup má tvar epizódy pre diskusiu na blogu iných:-)))