zelená rusalka

Hagia Sofia predčila všetky moje očakávania. Hoci je z chrámu už len múzeum, cítiť v ňom stopy stáročí, dá sa v ňom čítať história - nie len samotnej stavby, ale aj Istanbulu, dá sa tu pochopiť sláva, moc i zánik kresťanskej Byzancie ako i moc Turkov, ktorí mesto v roku 1453 dobyli.

Hagia Sofia stojí na mieste pôvodného chrámu z roku 360, ktorý dal vybudovať cisár Konštantín (Istanbul sa v čase, keď bol hlavným mestom Byzancie volal Konštantinopol). Chrám bol niekoľkokrát poškodený a v roku 532 dal na tomto mieste cisár Justinián postaviť nový, majestátny, tvarom celkom odlišný "chrám svätej múdrosti" (to je preklad slov Hagia Sofia).
Na jeho stavbe sa podieľali najvýznamnejší matematici, fyzici a architekti a materiál na jeho stavbu bol pozvážaný z rôznych oblastí (helenistické stĺpy sú napríklad z Artemidinho chrámu v Efeze, rôzne druhy kameňa z Egypta, Sýrie, oblastí Grécka...).
Mozaiky, ktoré v tom čase pokrývali steny chrámu, boli dokončené až za vlády Justiniána II., čo je približne 50 rokov po položení základného kameňa.
Hagia Sofia sa stala sídlom patriarchu a korunovačným chrámom. Bohužiaľ, tak ako mnohé iné byzantské chrámy, aj tento poznačili nie len požiare a zemetrasenia, ale najviac utrpel počas hnutia ikonoklastov v 8. a 9. storočí, kedy z neho boli odstránené všetky ikony a zničená veľká časť mozáik.
V roku 989 sa pridalo veľké zemetrasenie, ktoré chrám výrazne poškodilo a následne bol do súčasnej podoby prestavaný arménskym architektom Trdatom.
Počas "západnej - latinskej okupácie" v rokoch 1204–1261 sa stal chrám rímskokatolíckou katedrálou.

Dôležitým rokom je však pre Hagiu Sofiu rok 1453, kedy sa stala mešitou, symbolizujúcou dobytie Konštantinopolu Turkami.  V nasledujúcich rokoch a stáročiach bol interiér chrámu obohacovaný dielami, súvisiacimi s novým vierovyznaním, podobne ako zvonka jeho premenu na mešitu vyjadrovali štíhle veže minaretov.

Dnes je chrám múzeom. Každé desaťročie prináša nové objavy zvyškov najslávnejšej éry tejto nádhernej impozantnej stavby.
(rozpätie kupoly 31 m, výška 55,6 m, najväčšie stĺpy sú vysoké 19-20 m).
 

 

  

 

  

  

  

  

  

  
Na galériu vedú miesto schodov takéto široké šikmé chodby.


  

   
Mozaika cisára Alexandra (912/13)
  

 
Skupina Deesis (cca 1261). Táto mozaika ma "chytila" zo všetkých najviac. Škoda, že fotografia dokáže zachytiť len zlomok pocitov, ktoré vzbudzuje v divákovi stojacemu bezprostredne pred ňou.
  

  

  

  

 
Mária so žehnajúcim Ježišom, po jej pravej strane stojaci cisár Joanes II. Comnenus, po ľavej cisárovná Irena (1122).
  

 
Kristus Pantocrater s Konštantínom IX. Monomachoma a cisárovnou Zoe (11. storočie)
  

  


Mária so žehnajúcim Ježiškom, po jej ľavej strane stojí cisár Konštantín s modelom mesta, po pravej Justinián I. s modelom Hagie Sofie (944).
 

  

 
Fontána slúžiaca na rituálnu očistu.