zelená rusalka

veriaci tak som 10 prikazani nikdy nevnimal :)

ale to, že niečo vnímaš ako zlé musíš asi cez vnímať cez nejakú normu, ktorá je pre Teba prekročením hranice medzi dobrom a zlom.

to som to ale napísala... mal byť "to, že niečo vnímaš ako zlé, musíš vnímať cez nejakú normu, ktorá je pre Teba hranicou medzi dobrom a zlom."

tie nové podoby zla, môžu byť aj Tebou spomínané drogy. Je v nich porušenie "nezabiješ" ale zároveň asi najviac prezentuje zlo ukryté v narastajúcej túžbe MAŤ. Túžbe toho, kto drogy produkuje...

a máš odnormované aj desiny? :-))))

ja sa len tak hrám na veľkého,ale som pod papučou a z toho titulu mám útrum i na desiny :)

najbližšie budem písať o slobode a o papučiach :-)))

nie je jeho základnou vlastnosťou práve to nekonečné množstvo podôb?
myslíš si, že medzi dobrom a zlom vedie vždy a všade jasná, nepriestupná hranica?
nie je to skôr tak, že aj v dobre môže byť kus zla a v zle kus dobra?
nemení sa dobro v zlo a naopak aj v závislosti od hodnôt, ktoré vyznávame?

nechcem tým proti mravným hodnotám desatora stavať ničím nepodložený mravný relativizmus.
no aj v oných siedmich smrteľných hriechoch vidím zárodky dobra...
prinajmenšom v lakomstve, pýche, hneve, nestriedmosti a závisti.

máš pravdu v tom, že zlo má nekonečné množstvo podôb. A aj v tom, že hranica medzi dobrom a zlom sa nikdy nebude dať presne stanoviť. Aspoň nie, vä väčšine prípadov.
A tak isto musím pripustiť aj relativitu dobra a zla v závisloti od hodnotového systému či už spoločností, alebo jednotlivcov.
Každopádne si ale myslím, že každá z tých množstva podôb zla je v súvislosti s našou osobnou skúsenosťou definovateľná (samozrejme pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o individuálne chápanie zla) ak si ju dokážeme uvedomiť. K tomu, aby sme napríklad videli zlo v znečisťovaní ovzdušia je nevyhnutné rozvinuté enviromentálne cítenie. Čiže pociťovanie zla, ako zla závisí v mnohom aj od výchovy jednotlivca, či skupiny...

A veľmi by ma zaujímalo, zárodky akej podoby dobra vidíš v tých tebou vymenovaných "necnosti" (také archaické slovíčko)
Mne sa podsúva pozitívny obsah skôr k pojmu lenivosť. Tak akosi si ju viem odôdovodniť v spojitosti so zdravým životným štýlom :-)) Relax a pod.

aj v lenivosti možno nájsť pozitívny obsah, dokonca aj v smilstve...
že som vybral na úvod práve lakomstvo, pýchu, hnev, nestriedmosti a závisť, je tým, že majú spoločného menovateľa, a tým je energia.
príklady:
lakomstvo je krajná forma individualizmu a meritokracie, ktoré nútia každého postarať sa o seba a svoje blaho.
pýcha je sebastredné a iných zraňujúce vyzdvihovanie seba je „zlá“, no jej vzdialenou sesternicou je hrdosť, ktorá je zdrojom nezdolnosti, odhodlania a sily.
hnev je prejavom nespokojnosti (aj) s nespravodlivosťou a je základom boja proti neprávostiam najrôznejšieho druhu.
nestriedmosť (v súčasnom ponímaní nadmerný konzum) núti hľadať nové zdroje, je motorom ekonomických aktivít a rastu.
a závisť? áno, má svoju deštruktívnu podobu, v ktorej škodí závistlivcovi aj tomu, na koho je upriamená, no súčasne sú v nej zárodky odhodlania vyrovnať sa iným, dosiahnuť to isté, ba i viac... závisť môže byť skvelým zdrom motivácie.

neprináša práve takýto relativizmus nebezpečenstvo anarchie? Ak si všetko to, čo chápeme, či vnímame ako zlé budeme vysvetľovať ako zárodok čohosi pozitívneho?
Ja by som Tvoju závisť ako zdroj motivácie nazvala skôr obdivom...
A ak nestriedmosť (nadmerný konzum) núti hľadať nové zdroje a rozvíja ekonomický rast... v tom vidím skôr nebezpečenstvo zvyšovania nestriedmosti konzumu.
Poznám ľudí, ktorí lakomstvo chápu presne vo význame Tvojich slov. A tým si svoje lakomstvo aj odôvodňujú. Hoci píšeš o jeho krajnej forme, myslím, že tu nikto nie je v rámci zachovania svojej existencie odkázaný na lakomstvo. Alebo - aká je tá miera blaha, na dosiahnutie ktorej sa dá ešte lakomstvo chápať pozitívne?

zmyslom môjho komentu nebolo za každú cenu a do bezvedomia obhajovať „sedem smrteľných hriechov“, ale poukázať na to, dobro a zlo sú ako svetlo a tma: v každom svetle je aj väčší-menší kúsok tmy a obrátene, svetlo prechádza v tmu a tma vo svetlo.
a že takýto relativizmus prináša nebezpečenstvo anarchie?
áno, prináša, no súčasne núti neustále hľadať a zdokonaľovať nástroje, aby sa anarchia nevymkla spod kontroly.
apropo, život je vo svojej prapodstate najväčší anarchista...
za omnoho väčšie nebezpečenstvo považujem, ak sa určité (hoci aj morálne) „pravidlá“ povýšia nad všetko ostatné a ich prísny výklad stína hlavu každému, kto čo len trochu vybočí...
príkladom toho, čo môže priniesť dogmatické uplatňovanie (morálnych) „pravidiel“ bolo obdobie inkvizície a totalitné režimy.
kto sa dopočíta ich obetí?

A tak isto mi vychádza,že to dogmatické uplatňovanie istých záväzných pravidiel prinieslo samo o sebe len inú formu zla.

Ak opustím v diskusii zlo, ako pojem súvisiaci do všeobecnou morálkou a zaužívanymi pravidlami a pozriem sa na jedinca ako takého, myslíš, že sám v sebe si nemôže človek vybudovať istý systém, tak aby mu bolo jasné, ktorým krokom už hranicu zla prekračuje? Samozrejme cítim, že každý ju bude mať posunutú niekde inde... a ako sa potom stavať k vedomému prekračovaniu tejto hranice? K vedomému prekračovaniu hranice zla, ktoré už nemá spätnú väzbu v sebareflexii a následnej ľútosti. Nevedie stále častejšie vedomé prekračovanie týchto hraníc k narastaniu sily zla? K cynizmu a bezohľadnosti?

človek si sám v sebe nielenže môže, ale musí vybudovať istý systém (hodnôt), ktorý je pre neho vodítkom pre praktické rozhodovanie sa.
a v samotnom vedomom prekračovaní hraníc (zla) nevidím nič zlé, ak za ním nasleduje sebareflexia, poznávanie dôsledkov, hlásenie sa k zodpovednosti, prípadne aj ľútosť...
človek je neraz okolnosťami nútený prekračovať hranice a často musí urobiť krok do neznáma.
a každý krok do neznáma môže byť posledným krokom (do priepasti) alebo prvým krokom (do zasľúbenej zeme).
nemyslím si, že by prekračovanie hraníc nutne viedlo k narastaniu sily zla... ak k niečomu vedie, tak (spočiatku) k zvyšovaniu neistoty, neusporiadanosti, chaosu, a (následne) k novému poznaniu, k zvyšovaniu usporiadanosti a k poriadku...
inými slovami: z krátkodobého hľadiska môže mať prekračovanie hraníc zničujúce následky, z dlhodobého hľadiska prináša (zväčša) viac plusov než mínusov.
je to proste o ceste do neznáma, a o tom, že na nej sa nedá zastať, ani kráčať len po úzkom chodníčku.

Ty si taký neskutočný idealista :-))))
A to o čom si teraz napísal, s tým súhlasím.

Ja som len myslela to vedomé prekračovanie hranice zla. Nie zlo, ktoré stretávame akosi prirodzene v ceste za poznaním. Ale tie najhrubšie podoby zla. Opakované. Bez akejkoľvek sebareflaxie. Opakované ubližovanie slabším, opakované potláčanie slobôd niekoho iného... ale veď to poznáš...

tak s takým zlom sa nedá iné len bojovať "ze všech sil" :).
bez ohľadu, či k nám prichádza zvonku alebo zvnútra...
a jedným očkom pozorovať, či je to naozaj len číre zlo :).

tak sa pustím do boja :-)

(ne)zlom (si) väz :)

som myslela, že sa pridáte :-)

si vari pochybovala??? :)

napr. na cloveka mozeme nazerat zdola, zhora, zboku..., ale aj komplexne, "zvnutra". iste si viete predstavit, ktoremu pohladu zodpoveda ponizenost, povysenost, rezervovanost atd atd... az po lasku ako celostne pochopenie.medzi nami, vyber tych siedmich mi vzdy pripadal podivny. kam sa podela hoci ta ponizenost? je vari mensim zlom nez pycha?

poníženosť ako "hriech"... prečo nie? takých by sa našlo, no smrteľné asi budú len niektoré, nie? :)
a o tých pohľadoch: neviem, či pohľa "zvnútra" je komplexný. ak, tak vari pohľad zvnútra i zvonku. :)

z malickosti a malicke veci su zakladom,preto aj zaklad vsetkeho zla je v zakladnych 10 ako si napisala ale uplne na zaciatku je to clovek a on sam jeho,tuzby,sny a charakter. Tieto vlastnosti podla mna urcuju cely vyvoj zla or dobra. Ludia \zabudaju,ze su sami tvorcami zla ci dobra a radsej hladaju vyhovorky niekde inde akoby sa mali pozriet na seba.
Stale ale verim,ze je zopar jedincov,ktory vedia co je dobro a co zlo a potom je snad zopar takych co vedia kedy sa nieco meni z dobra na zlo a vedia to ovplyvnit aby ostalo to dobre.

bol to dlhý dialog, mohli by ste z neho spraviť kratšie resumé, pre laikov? O čo viac sa veci vyjasnili, v porovnaní s rusalkinym článkom? Mne sa zdá, že napr. tvrdenie: "nestriedmosť (v súčasnom ponímaní nadmerný konzum) núti hľadať nové zdroje, je motorom ekonomických aktivít a rastu", je podnetom na oveľa závažnejšiu diskusiu, než o tom, že v každom zle je trochu dobra. Potrebuje ľudstvo takýto "rast"? Nebolo by lepšie si čo najskôr uvedomiť, že sa MUSÍME uskromniť? Inak spejeme k záhube a hlavne tým, čo prídu po nás, pripravujeme peklo. A tiež sa mi nezdá, že by som potreboval "environmentálne cítenie" na to, aby som videl znečisťovanie ovzdušia ako zjavné zlo. Stačí zdravý sedliacky rozum. K prekračovaniu hraníc - kto mi zaručí, že ich nebudem prekračovať stále viac a viac, oklamaný ich "pozitívnymi" výsledkami? Tak, pomaličky, budú sa pre mňa posúvať a to, čo u iných považujem za zlo, bude pre mňa dobré, veď som len tak "maličko" hranice prekročil a posunul (ten posun cítim ako automatizmus)... Ale koľkokrát? Hfw - cesta po ktorej ide ľudstvo, je ako rútiaci sa balvan, v tomto štádiu. A nie je to cesta do neznáma, je to cesta do záhuby. Keď už sme pri tom pomenovávaní vecí pravým menom.

toto sú veľmi závažné pripomienky do diskusie. Určite sa aspoň k téme nadmerného konzumu v svojich príspevkoch vrátim. A vôbec sa ešte vrátim k niektorým podobám zla...

<b>ad resumé pre laikov</b>
celý tento dialóg je laický. primárne je určený jeho aktérom a tým, ktorí sa chcú zapojiť alebo vidia nejaký zmysel v jeho čítaní.
o resumé by mohla nanajvýš uvažovať rusalka ako autorka blogu.
<b>ad nestriedmosť núti hľadať... </b>
zmyslom tejto poznámky bolo ilustrovať istú stránku vzťahu dobra a zla, nie otvoriť novú tému.
máš pravdu, že by to bola závažná diskusia a vyžiadala vy si veľký priestor.
<b>ad prekračovaniu hraníc</b>
pri prekračovaní hraníc ti nikto nič nezaručí. no ručím ti za to, že bez prekračovania hraníc sa nedá hnúť z miesta.
<b>ad nie je to cesta do neznáma, je to cesta do záhuby</b>
nevidím to tak čierne alebo presnejšie: ak budeme pokračovať bez zmeny kurzu, asi áno. no ešte je čas zmeniť kurz a isté náznaky zmeny tu už sú.

nápoky som napísal "zvnútra", lebo výstižnejšie slovo pre tento druh výhľadu nenachádzam. ide o prienik niekým alebo niečím, ktorý vskutku umožňuje komplexné poznanie. ozaj, hovorí sa tomu aj empatia.
ad poníženosť a spol.: myslíš si, že poníženosť a iné sebeblíženie nemajú nijaké somatické dôsledky? že sa na ne bárs aj neumiera? ba veru. jesú to tedy v mojich očiach hriechy smrtedelné :-) príjemný víkend.

Tak som opat tu a mozem vam garantovat, ze s tym prekracovani hranic hrozia celkom realne represie. Pokial neni ste v prechode. Teda na prechode, ( uz zasa pisem desiatimi, ako kazdy v americkom filme).
Velmi ste mi chybali.