zelená rusalka

Túto mešitu som si zo všetkých istanbulských obľúbila najviac. Možno pre ten život a ruch pred ňou. Možno pre nepakovateľnú atmosféru v nej samej. A možno len preto, že bola prvá a zároveň posledná, ktorú som navštívila.
Má síce v názve Nová, ale jej stavba sa začala už v roku 1597 na objednávku manželky Sultána Murada III. Jej stavba mala politické pozadie. Vznikla vo štvrti, ktorá bola v tom čase obývaná najmä židovskou populáciou. A jej stavba mala zaistiť rozšírenie vplyvu islamu v meste.
V roku 1660 bola stavba mešity čiastočne zničená požiarom a jej konečná podoba je z roku 1663.

Súčasťou stavby sú dva minarety a veľké vstupné nádvorie, ktoré bolo súčasťou každej mešty postavenej vladárom.
Hlavný priestor je vysoký 36 metrov a jeho dĺžka je 40 metrov.

Interiér tejto stavby je impozantný. Jej steny sú obložené dlaždicami a zlatom. Ich farby zmäkčujú svetlá lustrov, ktoré ostávajú rozsvietené počas celého dňa.
Ako všetky vladárske mešity bola nie len náboženským centrom, ale jej súčasťou boli aj nemocnica, škola, verejné kúpele a priľahlá tržnica.