Kedysi veľmi dávno sa malá zelená víla zatúlala do krajiny, v ktorej nebolo lásky, nehy ani dobra.
Ľudia ju síce medzi seba prijali, no jej bolo medzi nimi zo dňa na deň chladnejšie.
Bývala v krásnom veľkom dome, plnom ľudí. Ľudí, ktorí nedokázali cítiť.
Každý večer pred spánkom prikladala do krbu voňavé drevo a čakala, kým nevzbĺkne veľký oheň. Ale ani jeho plamene nedokázali roztopiť ľad v ich srdciach. Naopak, víle sa zdalo, že sa na ľad mení čoraz väčšia časť ich sŕdc.
Bývala v krásnom veľkom dome, plnom ľudí. Ľudí, ktorí nedokázali cítiť.
Každý večer pred spánkom prikladala do krbu voňavé drevo a čakala, kým nevzbĺkne veľký oheň. Ale ani jeho plamene nedokázali roztopiť ľad v ich srdciach. Naopak, víle sa zdalo, že sa na ľad mení čoraz väčšia časť ich sŕdc.
A tak sa jedného dňa víla rozhodla zasadiť okolo domu mnoho farebných kvetov. Chcela premeniť sivohnedú zem na krajinu čarokrásnych odtieňov. Dobre vedela, že farby dokážu zažať ľudské duše, že v nich dokážu prebudiť radosť a lásku.
V tejto krajine však ľudia nedokázali vnímať farby kvetov, ani šum stromov. Necítili čarovné vône, ktorých bola plná záhrada a ktoré napĺňali duše nehou.
Oni nevnímali ani jeden druhého.
Oni nevnímali ani jeden druhého.
Víla však k svojmu životu tak veľmi potrebovala živé bytosti, ktoré by sa tešili z jej prítomnosti, ktoré by sa dokázali smiať a radovať, ktoré by v sebe denne rozdúchavali plamienky lásky.
A tak v nádeji, že ešte to dokáže zmeniť, vyčarovala v jedno leto vedľa domu jazierko. Boli v ňom zlaté a červené ryby, ktoré sa tešili, keď ich kŕmila. Hrali sa s ňou, hoci mlčky. Priplávali vždy na breh a víla vedela, že keby dala ruku do jazierka, kapry by neuplávali a nechali by si ískať svoje farebné šupinky.
A tak v nádeji, že ešte to dokáže zmeniť, vyčarovala v jedno leto vedľa domu jazierko. Boli v ňom zlaté a červené ryby, ktoré sa tešili, keď ich kŕmila. Hrali sa s ňou, hoci mlčky. Priplávali vždy na breh a víla vedela, že keby dala ruku do jazierka, kapry by neuplávali a nechali by si ískať svoje farebné šupinky.
To jazierko, kvety a stromy boli v tej krajine nadlho jej jedinou radosťou. No napriek tomu vždy keď sledovala mihotavé odrazy stromov a farieb na vodnej hladine, stekali jej po lícach slzy a čerili pri svojom dopade vodnú hladinu.
Zelená víla sa bála, že raz z tej soli jej ryby uhynú. A tak sa jedného dňa rozhodla, že radšej túto smutnú krajinu opustí.
Zelená víla sa bála, že raz z tej soli jej ryby uhynú. A tak sa jedného dňa rozhodla, že radšej túto smutnú krajinu opustí.
Presťahovala sa tam, kde majú ľudia srdcia horúce. Do krajiny, v ktorej je plno lásky a smiechu.
No nezabudla. Občas ešte zavrie oči a spomína na svoju záhradu. A na jazierko so zlatými kapríkmi.
Komentáre
Čarokrásne..
Rusalka,
Aperion :-)
Snežka :-)
Rusalôčka, ďakujem...
Už aj utekám do našej záhrady, či sa tam niekde neskryla. Iste je kdesi ukrytá. Možno pod vločkami snehu, čo práve začali padať na našu záhradu. Takže ich idem zdvíha´t jednu za druhou. A až pod niektorou nájdem malú zelenú vílu, budem vedie´t, že si zavítala do mojej chalúpky.
Rozprávkarka, tak Ti trocha závidím...
Lebo tu od skorého rána intenzívne prší... Aspoň si prídu na svoje aj vodníci :-)
Nemusíš... Však si sa zatúlala až sem a priletela si spolu s jednou z nich.
Radi by si s tebou zatancovali tanec medzi vločkami. A ten najmladší, čo má len 555 rokov ťa prosím, či by Ťa mohol prvý vziať do kola.
Jasne, rozprávkarka... jasne, že môže
A zostanme u vás pokiaľ nezamrzne jazierko :-))
Rusalôčka, žiaľ, aj royprávkárky musia robiť prozaické veci,
Takže idem navariť obed svojmu Sádrovačovi (a samozrejme, aj vodníkom) a ked všetko popapkáme, znovu Ti preťuknem.
Rozrpávkarka... veď ja sa musím tiež starať
No čo už... keď je to tu na tom svete takto...
Takže dobrú chuť, peknú prechádzku...
:o))
rozprávkarka...
moc moc
namiesto odpovede:
láska je jednou z mnohých podôb šťastia,
napľňa nas, túžime po nej, bojíme sa jej.
Niekedy sa jej bránime, niekedy o ňu prosíme.
Sme šťasní keď je v nás,
keď nás zahalí a zmocný sa nás.
Je to pocit sily objať celý svet.
Je to pocit eufórie a blaženosti v našej mysli.
Je to naplnená hruď sladkým, povznášajúcim
a rozpínajúcim pocitom bez hraníc.
Je to pohľad na svet z krajšej strany
je to pobyt v inom, vysnívanom lepšom svete.
Je to chuť meniť celý svet.
Je to jemne zlahčená predstava každodených starostí.
Ale aj ich lahšieho zvládania.
Je to plná noša príjemných pocitov
pod ktorou necítime ťažobu sveta
Je to predstava milovanej osoby,
túžba po nej, aj jemne zahmlená myseľ.
Je to náš anjel šťastia,
nesúci nás nad úskalia života.
Je to aj náš úsmev na tvári,
vykreslený aj v nepochopiteľnom okamihu.
Aj čas začudovaných pohľadov okolia.
Je to znova svet keď sme boli detmi,
je to svet plný vôní a kvetov,
je to čas jemných dotykov a pohladení,
je to čas objavov, a bádania.
Je to čas prižmúrených očí od šťastia,
je to predstava žiarivých očí v mojej mysli,
je to túžba po dotyku, pohladení,
je to čas napísania básne,
je to teraz môj svet.
Nuž, áno, Hifiiawik, 555 rokov je dlhý čas a mojí vodníci zatiaľ celkom zdiveli...
Že ťa môžem volať Hifivík? To Hogo je také prísne, ako zlý čarodejník! A tcýh mám plné zuby! A okrem toho Hifivík znie zeleno, Hogo čierno. A ja mám radšej zelenú, veď aj Rusalka je...
Masy ... Pekne napísané...
Len si Ťa neviem zaradiť. Masy ... Ako čo. Davy? Potom by to bola skupinová láska
rozprávkarka, neha a láska robí zázraky...
Ale Hifiwík, keď tá tvoja čierna je taká smutná!
Masy
Také víla v čase, keď žila u jazierka, nikdy nepočula... také nepočul nikto nikdy v celej tej ľadovej krajine... :-)
rozprávkarka, možno neuveríš...
Rozprávkarka, Hogo :-))
rozprávkarke
Masy nie je od davy, iba poskladané písmenká z mena a priezviska.
rusalka, tiež si myslím, že...
verte mi
Masy... Ja všetko odpúšťam, veď aká by som bola rozprávkarka...
Takže bývalý Hogo Fogo! Ja rozprávkarka, Ti oznamujem, že odteraz sa nebudeš mračiť, nebudeš zlý, nebudeš sa tváriť čierno, nebudeš sa krivo usmievať, budeš sa občas šantiť a nedovolíš, aby sa ľuďom stratil z tváre úsmev.
A Rusalôčka, najmladší vodník prosí,
Jeeeej :-)))
Tu od rána intenzívne prší.... už sa nedá ani medzi kvapkami poriadne tancovať, lebo mám hneď nohy až po kolená od blata :-)))
rozprávkarka, z čerta anjela nespravíš...
rusalka, stačí kývnuť prstom...
Hifiwíi, povedz, čo sa stane s ortodoxným čertom,
Rusalôčka, pomôž mi prevychovať toho Hoga...
Rozprávkarka :-)) ak mám byť úprimná, tak musím povedať,
Neviem si ho predstaviť s bielymi peruťami... ako lieta kdesi v oblakoch bez možnosti trocha si uždibovať z hrieškov a načierať do pokušení... :-)
Hogo už je asi taký...
Ale zas, aký by to bol rozprávkový svet bez čertov?????
Hogo :-)
rozprávkarka, zatratené duše...
rusalka, vďaka, že si sa ma zastala...
Hogo :-)
On to mal za trest a moc sa s tým nepáral :-))))))))
Nuž, Hifwik, ja by som tie perute možno aj tak vyskúšala...
Rusalôčka, ale predsa, za pokus to stojí...
rozprávkarka, hore anjel s bielymi peruťami...
rusalka, by som to za najvyššiu odmenu považoval ;)
Hifiwik, je tu ale malý problém!
rozprávkarka, a to je problém???
No ano, lebo by to pripísali na moje rozprávkárske konto,
ako tu Masyho basen nadherne pristane...
Hogo, Rozpávkarka :-))
Hanka :-))
rusalke a rozprávkarke
Rozprávkakra, si jemnučká, poetická, ešte to tu vylepšuješ. Ja som iba pasívny čitateľ, tak som si dovolil tu niečo vložiť, na čo som nedostal odpoveď. So strachom.
Rád Vás čítam. Rád čítam pekné slová, čisté myšlienky.
Masy... myslím, že bude musieť stačiť
Možno napájadlo pre vtáčiky... to by som mala rada... Niekde blízko terasy, aby som mohla sledovať operncov, ako v ňom v horúčavách šantia :-)
Masy... Odpovedali sme... Prečítaj si rozprávku, venovanú tebe.
Rusalka
Áno Viki... len si ticho sadnúť
Presne tak...
dievcata, posunte sa trosku:)
Hanka :-))
Ale taký čajím si spoločne vychutnávať uprostred zelene... myslím, že to je celkom zrealizovateľné :-))
Viki, a čo zrazu ten smútok? Zase dáky Kain?
Zatiaľ pá.
Hanka
Starká Zuzka
Viki,
ako vies, ze Roibos mam naj?
Dievčatá,
Je naozaj hnusne :-(
Hanka
Plachietku netreba, môj nimbus v čase nečasu má zázračne medziplanetárnu rýchlosť..u Rusalky sme skôr, ako povieš Roibos:)))
tak neviem,
Alebo ja cakam na nespravnej strane balkona?
Rusalka
Nuž, meškám, meškám...
Rusalka
prepáčte rusalky, rozprávkarky a všetky milé bytosti
Masy... je smutné, ak také myšlienky
Ale od toho sme tu my, aby sme Ťa potešili :-)))
Ďakujem
Odozva prišla, ale až po druhom pokuse.
Usmievam sa na Vás....
aj ja môžem:))))))
Masy, Vikina... tak sa usmievajme
však sa...
.
víla v tom čase už sladko oddychovala :-)
.
Sygon :-)
.
Nuž, Sygon...
A premýšľa nad bozkami :-)
Sygon, ak si dobre čítala komentáre,
a tancuje tam od včera večera až do dnešného poobedia a možno bude tancovať naveky!
To len tak počas obedňajšej prestávky, musím utekať ... Pá
.
rozpravkarka
:)
Veronika
držím palce...