zelená rusalka

to moje je trocha chlpaté a tlsté,avšak..spokojný som ;)

:-))))))))))))

aj ja som dnes o ňom premýšľala na podnet jedného z vás...páčilo sa mi to rusalka, vystihla si to veľmi dobre ;)

keď nám dá niekto priamy podnet... popremýšľať o niečom, o čom by sme inak asi nie...

tak to napíšem aj tebe :) pri ženách, ktoré spoznali aj iný rozmer svojho lona, t. j. zázrak narodenia dieťatka, zrodu života, sa cítim tak polovičato...občas mám strach, že nebudem mať možnosť, šancu, prežiť to :/

aj keď ženou, ktorá preciťuje radosť zo blíženia a "hlbokého precítenia dvoch milujúcich bytostí" zostanem tak či tak...

i ja som mavala podobne pocity, obavala som sa, ze nebudem mat deti...dnes mam dve - synov dospelakov a Tebe zelam radostny krdel deticiek, pretoze z Teba bude uzasna mamina, citim to...a ak budu dievcatka take krasne po Tebe, jaaaj...bude mi luto, ze nebudem mat ani jedno za nevestu

milučká, ach veru, bojím sa...ale ja sa asi všetkého na svete...verím, že budeš mať pravdu a pošťastí sa, ja si zase prajem, aby som bola aspoň z časti taká skvelá mamička, akou si ty ;)

zakladna myslienka je dobra. no ta forma je kostrbata...
potacas sa niekde medzi faktami, uvahami, vlastnymi myslienkovymi pochodmi a vyjadrovanim pocitov... postradam tam harmoniu. :( neber ako kritiku, ale ako podnet na zlepsenie. :)

si lono popísala nádherne:
... ako výnimočnú časť tela ženy s obrovskou energiou,
... ako miesto zrodu, bezpečia, prvých dotykov so životom a bránu života,
... ako miesto najhlbšieho zblíženia a jedinečnej oddanosti ženy a muža.
zdá sa mi, že si lonu vzdala úctu, akú si nepochybne zaslúži.
smekám...

napísala si to veľmi pekne. Ja osobne by som si priala, aby to vždy a pre každého bolo práve tým ako si to tu napísala

Myslím, že naplniť ten pocit jedinečnosti ženy, dokážeš aj v prípade, že by si vlastné deti nemala. Nebola by si o nič menej ženou a tento rozmer by si vnímala cez lono svojej matky.
A na Tvojom mieste by som sa úplne zbavila toho strachu a radšej by som naplnila myseľ radosťou z očakávania :-)))

no možno by si mohla vlastnoručne ukázať, ako dobrú základnú myšlienku rozvinúť harmonicky, bez potácania sa a kostrbatosti... čo povieš?

lono je ako pises viac ako naruc a je viac ako si mnohi myslia. Pre mna osobne je to nieco co je krasne tak ako zena sama a pocit,ze som prijmany do lona z lasky a na zaklade chlbokych citov je nesmierne prijemny a dolezity. nikdy nepodcenujem energiu prudiacu z lona, jeden z naj pocitov je lezat a mat hlavu v lone milovanej zeny,ktora sa na mna pozera ocami plnymi lasky, nehy a hlbky v ktorej je studna len malym bodom dialke. Aj kalich zivota je opisany ako zenske lono,pretoze z neho vschadza zivot a energia.

V každom prípade som rada, že sa Ti páčila myšlienka môjho príspevku. Tá forma až taká dôležitá nie je. Každý z nás asi obľubuje iný spôsob práce s textom. A to je asi prirodzené :-)

že sa Ti text páčil... A máš pravdu, lono si úctu určite zaslúži :-)

Nuž, myslím, že to Tvoje prianie je neuskutočniteľné... ale zmenilo by sa veľa. ak by to tak bolo :-)

tak teda radosť z očakávania...len si myslím, že pocit z narodenia dieťatka nedokáže nahradiť nič iné...viem, že nebudem o nič menej ženou ;) ak sa nepodarí, ale môže sa stať a ja asi počítam aj s tým horším...

napísal si to ako báseň. Vďaka...

že sny sa napĺňajú... Si mladá, skús si zatiaľ nepripúšťať, že to tak nebude. Počkaj s tou skepsou :-)

pisem pribehy - lebo sa mi stavaju... pisem clanky v ktorych zachytavam svoje pocity v urcitom momente - lebo ich potrebujem dostat von, pisem basnicky - lebo. a raz sa pravdepodobne dockas ze budu aj tu. kazdopadne, sudis povrchne,sudis za inych. obzvlast ked napr ja neviem ci ako neautorizovany vobec pises... tak ta nabuduce poprosim, citaj co je napisane, nie to co si myslis ze je medzi riadkami. :) no chapem aj tvoj sarkazmus, na blogu je predsa zvykom hodnotit iba pozitivne, vsak? :)

rasalka, rozumna reakcia. :)

možno je na blogu zvykom hodnotiť len pozitívne, no ja to vo zvyku nemám.
a sarkazmus v mojom komente adresovanom tebe nebol.
ak v ňom niečo bolo, tak výzva.
povrchnie si súdila ty.

Budem veľmi stručný, nezvyčajne. Centrum vesmíru, brána do raja, otvorené okno na debatu dvoch splynutých duší s nadprirodzeným bytím, miesto, kde i statný silný muž je len kôpka citu zbavená striktných rozumových úvah. Je to brána zrodu života, ktorou sa nový jedinec dostáva z večnosti na tento svet.

Tak dobre, nebudem stručný, spýtam sa jednu praktickú otázku. Môže si človek pamätať svoj príchod na svet, svoje zrodenie? Kedysi sa mi snívaval jeden sen veľmi dlho, takmer až do dospelosti. Bol som na povale malého domu vystlaného senom. Cítil som sa tam veľmi fain, bolo tam príjemne. Ovšem musel som z nejakého dôvodu ísť odtiaľ von. Jediný východ bol cez úzke dvierka vysoko nad zemou. Dvierka boli veľmi úzke, stláčalo mi to hrudný kôš, nevedel som sa nadýchnuť. Prepadal som panike, bál som sa, lapal po dychu až kým som nemal hrudník vonku. A tu sa ten môj sen obyčajne skončil. Až v zrelom veku ma napadlo, že by to mohli byť moje vlastné spomienky zafixované v povedomí. Počuli ste už niekedy väčšiu hlúposť?
Rusalka, prepáč, nechcem týmto znevážiť Tvoju kultivovanú a podnetnú úvahu na praktické pocity novorodenca. Akurát mám pocit, že sa tu zhromaždilo toľko odborníkov a odborníčok na túto problematiku, že by bolo hriechom nevyužiť ich vedomosti. :-)

problemom pisanej komunikacie je to ze nepocut intonaciu. ano, mohla som chybne sudit. ako vyzvu to aj beriem, len ma zaujima Kto chce vediet ci mam na to aby som hodnotila... ;)

neviem, z čoho usudzuješ, že chcem vedieť, či máš na to, aby si hodnotila.
môj postoj k hodnoteniu (nielen) na blogu je takýto: hodnotiť môže KTOKOĽVEK.
zmysel môjho komentu bol - opakujem: keďže máš blog, skús tému spracovať aj ty.

na ktorú ja sama nepoznám presnú odpoveď. Ale tak intuitívne cítim, že aj táto spomienka je kdesi v nás zapísaná. Možno nevypláva do vedomia každého z nás, ale určite zanecháva stopu, ktorá sa u niekoho určite môže prejaviť počas spánku v sne. Hm, tak snáď Ti tu dá niekto aj odbornejšiu odpoveď, než akú som Ti dala ja :-)

Tak sa mi vidí, že môj príspevok zapadol medzi valiace sa mlynské kamene a životne dôležitú odpoveď na otázku môjho príchodu na tento pohádaný svet sa nedozviem. :-(((
Idem spať. Možno sa mi prisní niečo krásne napr. o centre vesmíru...
Dobrú noc všetkým, ktoré vlastnia bránu do večnosti, ale aj tým, ktorí vlastnia do tej brány kľúč. :-)))

a myslím, že si tu zajtra nejakú odpoveď isto nájdeš :-)

nie som odborníčka a už vôbec neviem, či je možné si pamätať aj okamih svojho narodenia a pocity pri ňom zakúšané...ale niekde som tuším čítala, že si človek pamätá (takmer) všetko a nepoužívané ukladá do podvedomia....hm, len mi v tejto súvislosti napadla iná teória o opačnom stave, klinickej smrti..podľa jednej teórie sa človek v čase klinickej smrti vraj vracia až k prvým spomienkam a obraz tunela a svetla na konci, pozitívne či negatívne, stiesňujúce či oslobodzujúce pocity, sú vlastne našimi prvými skúsenosťami, spomienkami...takže stačí na chvíľu zomrieť, aby som zistil, aké to bolo na mojom počiatku? to znie dosť morbidne a určite existujú aj iné cesty, napr. sny...a potom, táto teória bola zamietnutá, už si nepamätám prečo...prajem všetkým pokojnú dobrú noc :)

a každopádne Sivák nastolil veľmi zaujímavú otázku. Možno mu ešte niekto zasvätenejší odpovie...

Psychológovia špecializujúci sa na prenatálne a perinatálne obdobie už dávnejšie zistili, že niektorí ľudia si dokážu spomenúť na zážitky z maternice alebo z priebehu pôrodu (obvykle v hypnóze).
Napríklad David D. Chamberlain publikoval takéto zistenia v prácach „Reliability of Birth Memories: Evidence from Ten Mother and Child Pairs in Hypnosis“ (1980/1986), „Babies Remember Birth“ (1988), „The Mind of Your Newborn Baby“ (1998).
(link: http://www.birthpsychology.com/bits/verny.html)
Týmito záležitosťami sa zaoberal známy psychiater Thomas R. Verny (http://www.trvernymd.com).

Škoda, že sa cez ne nedá preťukať k nejakým excerpom. Ale ešte skúsim...

nie, mne sa nezdá, že by to bola hlúposť.
Zdá sa, že Tvoj príchod na svet bol komplikovanejší, dlhší a bolestivý.
A že Tvoja mama asi nemala dosť síl, aby si vyskočil na svet naraz :)
Keďže asi hrozilo, že sa udusíš a teda to bolo niečo ohrozujúce Tvoj život, podvedomie si to zapísalo ako varovanie do budúcnosti.
Niekto sa po takom pôrode celý život trpí klaustrofóbiou.
Ide zošaliť v uzavretom priestore, napríklad výťahu.
Horší prípad bol, ak taký muž si musel odslúžiť vojnu v tanku, ehm BVP :)
Všetkým bol jeho strach na posmech.
Vedci zistili, že nielen matka, ale aj novorodenci trpia stresom z ťažkého pôrodu.
Minimálne stále plačú a potrebujú maminu náruč, aby sa upokojili.

velmi sa mi pacila tato uvaha . Jednak som o "lone" rozmyslala malo a rozhodne sa mi to nezdalo zaujimave miesto na opis.
Podnietila si ma k tomu, ze zaujimave je a ze je hodné hodne dobreho opisu, ktorym tvoj bol, lebo si jedna z mala ludi, ktori velmi lahko zachytia obrazy slovami . Tvoje clanky su atakom na predstavivost, na zmysly, na logiku (sa mi zda ze to si este setris ;) )..a to sa mi paci

ja len tak laicky by som si pokoketovala s tvojou myslienkou o sne preryteho spomienkami na prenatalne obdbobie.
Preco by si dieta nemalo pamatat spomienky na prenatalne obdbie ?
Samozrejme pociatok vzniku asi nebolo v case jednobunkoveho jedinca kde zaznamenat. Posuniem sa ale rychlo casom a zmysly sa vyvijaju.
Podla mna dieta pred narodenim by mohlo mat uz celkom slusnu pamat. Vsetky zmysly okrem zraku uz pouziva celkom slusny cas a tak sa mi vidi , ze je prirodzene ze mnohi z nas si porod , zrod, prenatalne bytie ..svojim sposobom pamataju.
Tvoj sen mi pride ako navrat do prenatalneho obdobia .
Sneh je len ina forma vody a ked je ho vela vyplna priestor, kopa snehu navodzuje pocit makkosti ...
Ludia si ani neuvedomuje ze obklopovanie sa makkym, nie je len preto aby ich nic netlacilo ale je to aj podvedomy navrat do makkeho , bezpecneho prostredia. Vankuse a perinky okolo ...
Voda , plavanie vo vode je velmi podobny symbol.
Mne sa snivalo cely zivot s vodou, ako sa zbavujem vsetkeho nepotrebneho, ponaram sa , najkrasnejsi pocit bol pod hladinov, v svojskom tichu , sama so sebou , skakala som do bazenou a ponarala sa cely zivot v snoch a do teraz sa lepsie ako pod vodou nikde necitim. hm voda.

Tie obrazy si viem v sebe navodiť, je to tak ako hovoríš... a som rada, keď podnietia k ďalším úvahám.
Nikdy pred tým som takýmto spôsobom nepísala. Takže to, čo Ty vnímaš ako šetrenie, to sú možno ešte kdesi moje rezervy. Bola by som neúprimná, ak by som tvrdila, že to robím úmyselne. Jednoducho som začala písať. A uvidím, kam to bude smerovať...

Ten záver, v ktorom popisuješ svoje pocity k vode, presne tak to cítim ja a niekedy sa cítim samotnou vodou... takou zelenou :-)

mne je jasne ze ty si vodny typ jak vysity ;))
Prave som zbehla dalsi clanocek, tam uz logiku nestris ;)
Je mi jasne ze ked mas opisnu naladu , tak sa nebudes vrhat do nejakych polemicky tem , na co aj, rozhodne som tym nemyslela umyselne setrenie . Ale dnes som zacala den podpichovanim jemnym a asi ho aj tak dokoncim .

inak jak to citam po sebe , tak asi mam disgrafiu abo co , resulka ;)

hlavne, keď po sebe čítam komenty... no čo už :-))) A Resulka je náhodou také milé :-))))))))))))

než zelenahruska, čo sa ti zadarila v komentoch na tvojom blogu :)):

jemiiin, to si na mna nemal prezradit , ani nevies kolko krat ma to podvedome napadlo a musela som to pravit :) Asi nie vsade som to opravila :))) skapem ! Zelenarusalka , prosim neber to zle :) nejak ma predbiehal vzdy obraz zelenej hrusky pred zelenou rusalkou :))))
Ale po precitani tvojej basne o zelenej uz ten nastupil jednoznacne obraz zelenej rusalky sediacej pri jazierku pri tvojom nicku

aby si mala príležitosť rusalke povedať, že v tom nebol žiadny zlý úmysel...
lebo keby som ťa nepoznal, ako neznalý okoloidúci by som si pomyslel, že tá "zelenahruska" bola celkom kvalitná podpásovka a pokus o urážku :).
(a možno si to pomyslela aj zelenarusalka... :))

síce som si na okamih na istú hruštičku spomenula, ale tá nebola zelená :-))) Nič si z toho nerob... mne niekedy vychádzajú aj horšie veci... a aj naživo :-)

ty nezbednik ! ;)

ufff , trapasy su strasne fajn kategoria zabavy :) ja si v nich hrozne hoviem ...:) ale sme sa oddialili od tvojho krasneho lona :( ;)

môžme niekedy načať aj tému trapasov :-))) Tak zľahka zábavne :-))

.

však vieš, že co se škádlí, to se rádo má... či nie?

to, že plod dokáže prijímať senzitívne či senzorické (zmyslové) podnety a aj na ne reagovať už vnútromaternicovo, je všeobecne známe. To isté platí aj pre zrelý plod a novorodenca. Ako jednoduchý dôkaz môže poslúžiť fakt, že chorí novorodenci (z rôznych príčin, najčastejšie však z dôvodu zlyhávania nezrelého dýchacieho systému, alebo z pôrodnej asfyxie- zjednodušene povedané pre poruchu ventilačnej adaptácie novorodenca), u ktorých sú v liečbe podávané aj látky tlmiace bolesť, sa liečia rýchlejšie a úspešnejšie ako novorodencii, ktorým sa analgetiká nepodávali. Z toho je zrejmé, že senzitívne nervstvo je u novorodenca vyvinuté ale čo je dôležitejšie, spracúva podnety s viditeľnými následkami. A čo pamäť novorodenca, jej vštiepiteľnosť a následná výbavnosť? Či si si mohol pamätať a v snoch vybavovať svoju skúsenosť z pôrodu? Nuž, podľa môjho názoru by to teoreticky a aj prakticky podľa detailov, ktoré z Tvojho sna opisuješ , aj bolo možné. Najlepšie asi bude opýtať sa mamy, ako to s tým pôrodom vlastne bolo.

ďakujem za koment. I pre mňa poučný :-))))

Ďakujem všetkým, ktorí prispeli k vysvetleniu udalosti pre mňa dosť dôležitej a síce, príchod malého sivého dieťatka na svet. :-)) Som zvedaví ako sa bude červenať moja mamka, keď sa jej na tú udalosť spýtam s nevinným výrazom tváre malého chlapčeka.

ma sa rado ma ;)