zelená rusalka

tú ódu by som si veru rada prečítala..ale to,že si to nedokázala napísať mohlo spôsobiť aj to,aspoň mne sa to tak stáva,že ak sa naniečo strašne teším,myslím niečo napísať a už sama vidím čo všetko by tam mohlo byť,ako to tam má byť a keď príde k samotnému písaniu tak neviem čo a ako napísať..tie vety sa už zdajú nie príliš dobré,preto sa skracujú,skracujú.až z nich nezostane napokon skoro nič..to sa tak proste stáva :)

pretoze blog je uchylka, to neni normalne zdielat svoje najintimnejsie myslienky so sirokou verejnostou ;)

blok ako zátarasa? Alebo blog? Ja tiež píšem cudzie písmenká foneticky.
Keď Ti to tak pekne plynulo, na čo toľká cenzúra? Zľakla si sa, zľakla?
Vyplynutých slovíčok?
To nerob. Naživo tiež nemožno vyslovené cenzurovať.
To iba na okraj. Zatiaľ.

mám podobný problém, už aj tak píšem takmer o všetkom, čo sa ma týka, čo prežívam...mohla by som odhaliť úplne všetko, nevadilo by mi ani to, že ma ľudia poznajú...skôr to, že by ma mohol odsúdiť človek, ktorý ma nepozná a že by to mohlo mať negatívny dopad na môj život v reále :(

mna tu nepozna nik a preto si dovolim pisat co citim, ako to citim a proste tak ako to je v mojom vnutri. Neviem ako by som sa tvaril or pisal keby tu boli ludia,ktory ma poznaju ... asi by som tiez trosku brzdil a urcite je dobre nechat niektore veci pre seba or pre prave tych ludi ktory ta poznaju ovela ovela blizsie ako my blogeri "teda aspon ja" a s ktorymi sa mozete pozerat si do oci pri vyslovovani prijemnych aj menej prijemnych veci, tajomstiev a myslienok (a tych spojenych s jazykom je vela a su hmmmmm...) takze pohoda a pis tak ako to citis.
Pises krasne.

ja som to práveže napísané mala... len som to nedokázala zverejniť.

myslím, že tie myšlienky nepatrili ani zďaleka k najintímnejším...

blok ako zátarasa... že sa s tým zrazu nedá pohnúť ďalej. A myslím Miťo, že sa mi o nejakých témach ľahšie píše, ako rozpráva... je viac času, klásť slová do myšlienok :-)

zase hovoriť o všetkom nieje naj...treba si niečo nechať aj pre seba ;) a píšeš naozaj pekne :)

hmmm... ja neviem, čo je pre mňa tým blokom. Čoho sa vlastne obávam. Či je to obava, alebo len taká pre mňa prirodzená podoba ostychu

veď ja ani zďaleka nehovorím o všetkom... ojóóój :-))) každý máme mať svoje tajomstvá, ktoré ostanú tajomstvami.
Always, keď ja som práve včera cítila inka, ako ostalo napísané :-)))
Inokedy je to v pohode...

and i give a bit of mmm to you...
tak nějak si to představuju. snad opravdu není nutno sdílet vše :-) akorát bych to obrátil:
i give a bit of mmm to you
so you can give a bit of mmm to me
safra, neštimujou mi slabiky :-)

důležitější je obsah...
I give a bit of mmm to you
give a bit of mmm to me

ano, to jsi vystihl přesně :-)

citat Tvoje myslienky posplietane do stale novych sviezich clanockov, co potesia , vycaria usmev, pohladia dusu, ci prinutia premyslat, spominat...ked sa stretnu ludia podobnej krvnej skupiny, nemusia mat obavu, ze odhalenim niecoho zo svojho vnutra sa stanu zranitelnejsimi, viac vystavenymi utokom zvonku. Sme vsak ludia rozni a moze sa stat vselico...zivot je aj o tom. Prajem Ti vela ludi, pri ktorych stratis ostych a budes stale uzasne prirodzenou Rusalkou :)

někdy se to hodí. na druhé straně, jsou věci, které se oplatí dát v celé šíři a hloubi... někomu. alespoň se to proslýchá :-)

prečo je niekedy ťažké poodhaliť o kúsok viac svojho ja, je mnoho, ostych je jeden z nich.
ďalšie sú strach z odsúdenia, obava zo zneužitia, konformnosť, autocenzúra, ...
nie všetkých sa treba zbavovať, ak nechceme ohroziť svoju bezpečnosť či integritu...

pri bezprostredných ľuďoch, ako si Ty je ľahké byť prirodzenou :-)))

máš pravdu... hloubka je důležitá.

v tejto súvislosti akosi zvláštne. Integritas - celistvosť. Možno by ju človek v písaní našiel... v úplnej anonymite, odhaľujúc slovami to, na čo by inak možno nepomyslel/na čo by si nespomenul.

myslel som skôr na riziko straty integrity po cielených útokoch v prípade príliš otvoreného písania.

tušila som, že si to myslel takto. Len to slovo integrita, má pre mňa taký hlbší význam.
Ale máš pravdu, útoky (hoci je to silné slovo) by sa objaviť mohli...

napadla otázka. Co nemá šíři a hloubku?

ale jen když je objevíš, bé bé!

Ak mozem tak aj ja par pismen...Blok vznikne aj tu na blogu...je asi prirodzene ze vsetko co mame v hlave, aj ked sa nam zda byt prirodzene a krasne nezverejnime...mozno je niekto taky co to dokaze, ale vacsina ludi si nieco necha len pre seba, lebo su veci co su len pre neho/nu...pripadne len pre dvoch ludi ktorych sa to tyka...ja som vcera napisal tiez clanok sem, ale som si uvedomil ze sa tyka len dvoch ludi, tak teraz velmi rozmyslam ci ho dat sem, alebo ho poslat len tomu cloveku pre ktoreho hlavne je...ved uvidim kde sa vahy mojho ja nahnu :))))...pekny den

PS. ja tu tiez dokazem o sebe kadeco zverejnit, niekedy haluze, niekedy si prcu zo seba urobim, nemam s tym problem:))...takze si o mne mnohi myslia ze som riadne streleny...ale ved aj som :)))

prečo by si nemohol?
Ja len, že to niekedy nie je až tak veľmi intímne a predsa sa ten blook dostaví.
A je zaujmavé, že keď píšem tie skutočné haluze, žiadna autocenzúry ani blok neprichádzajú... to ide tak zľahka :-)))

Haha...ja tiez ked pisem haluzinu hlavne o sebe tak autocenzura nie je, kadejake veci o sebe tak dokazem napisat svetu...niekedy po enterovani sa dostavi vycitka "Ej Jozo, fakt si to tam musel tak?"...ale zatial som vsetko prezil :))))

Chápem dôvody bloku na blogu. Pri osobnom kontakte - z oka do oka, s priateľmi, je blogovanie pri okrúhlom stole určite menej blokované.

je to asi stvrty blok, o zablokovani na ktory som narazila za tento tyzden. Aj ja mam blok, ked pisem . Anonymita ma rozpolcuje.
Niekedy musim pisat v noci , v stave nekritickom, vyplujem zo seba jak to ide, niekedy radsej ani neprecitam a prasknem to na web.
Rano dufam, ze si nepoviem : jeblaaa :)
Prichadzam na to, ze blogovanie okrem diskusii je pre mna zvlastne.
Ludia sa tu chrania , nemozem sa pytat na veci, ktore su pre mna dolezite k pochopeniu myslienok, ktore mi slovami tlmocia.
Podriadila som sa tej verejnej anonymite.
Ja ta trebars nepoznam. Nemozem sa spytat aku mas pracu, kolko mas deti.. aj tak si to spajam na pozadi.
Ale myslim, ze ked si sa chystala pisat clanok, mala si .. neviem, ako to povedat , mozno betarskejsie umysly , ked si chcela napisat nieco o jazyku. Mala som rozhodne ten pocit.
Mozno si zacala byt sama na seba kritickejsia, mozno prihliadas na povahy virtualnych a nevirtualnych citatelov, mozno si chcela prezradit o sebe cosi viac, mozno mal byt clanok erotickejsi , mozno bol predsa niecim pre teba intimnejsi ...ktohovi v tomto v tom virtualnim svete

Ostych zahadzujeme po prvom milovaní. Púšťame blízkych, ktorým veríme. Bez ostychu. Ostýchame sa vo vedomí, že by mi mohli ublížiť, strápniť ma. Nemyslíš?
Keď niekomu dôveruješ tak cítiš ostych? Neverím. A nepresvedčíš ma.

to je pravda, hoci o istýv veciach som schopná hovoriť len s človekom najbližším a sú veci, o ktorých asi nepoviem nikdy nikomu...

K Tvojim otázkam. Prácu mám natoľko špecifickú, že by ma mohol hocikto za krátko identifikovať. A deti mám dve, dvoch synov :-))) Od včera sú po skoro troch týždňoch doma a ja sa teším... v podstate som schopná Tebe i iným odpovedať na veľa otázok. Ale tým, že sem chodí skutočne dosť ľudí, ktorí ma poznajú aj osobne, som v istom smere limitovaná. Myslím, takú tú intímnejšiu polohu môjho ja je lepšie natoľko neodhaľovať.

A cítiš správne. Bolo v tom oveľa viac roztopaše. V tom článku o jazyku :-)))

Nuž, priznávam, že máš pravdu v tom, že kde je dôvera neexistuje ostych. Ale ako môžme dôverovať niekomu, koho ani poriadne nepoznáme? Tak, ako je to s ľuďmi na takýchto fórach (nehovorím teraz o blízkych ľuďoch, ktorí si sem chodia moje písmenká čítať). To bude asi ten blok... to neznámo.

terazky zaskočila. Pred neznámymi sa ostýchaj do sýtosti. Ja, že keď
si už niekoho poznala. Blog je na to, aby sme sa nemuseli ostýchať.
Či nie? Asi som mimo mísu. Ako skoro, takmer vždy.
Tak ja radšej...

veď vôbec netušíme, kto nás tu číta...

Veď ať číta. A bude ešte viac ked nebudeme ostýchaví. Čo Ti hrozí?
Admin všetko má pod kontrolou. Nakoniec nájdeš šéfinovi na stole knižku o rusalkách.