Všetko stíchlo.
Hluk a nepokoj sa pomaly vzďaľujú na veľkej vlne. Kĺžu sa po nej a každá snaha po návrate je márna. Preč ich ťahá neobyčajná sila osudu.
Ďaleko. Kdesi k horizontu. Tam ostanú zavesené tesne nad hladinou.
Až do najbližších búrok.
Cítim, že sa blíži úplné bezvetrie.
Neviem, či ešte dokážem len tak ležať na hladine a nechať sa kolísať vlnami prílivu a odlivu.
Až k obzoru sa rozlieva more pokoja.
Stávam sa jeho súčasťou
Trocha bojím.
Toho nekonečného ticha, v ktorom bude mať i šepot tie najčistejšie tóny.
Toho nekonečného ticha, v ktorom bude mať i šepot tie najčistejšie tóny.
Komentáre
pokoj a búrka...
Nikdy nenastane navždy pokoj... a nikdy nebude navždy trvať búrka..
Nuž áno, dúhová
A ja mám niekedy pocit, že je to naokolo mňa celkom iné, ako by to malo byť v miernom pásme :-)
Kde sa nacházaš?
Na ktorom cintoríne , ležíš nech Ti tam pošlem kytičku.
to zvládneš,to zvládneš ;)
teide, dobré ránko :-)
Rusalka...
Lasky, vitaj v mojej tíšine :-)
Trocha sa bojíš...
Čarovný textík. Naozaj.
Lesmiria, dobré ránko