zelená rusalka

tak si to uži,..i keď si dokážem predstaviť, ako je to bez detí,..smutne a otupno,..určite aj im bude clivo,..ale určite si každý z vás túto odluku vlastným spôsobom vykompenzuje, tak veľa potešenia O_ô

smutne..ale realne..

... užijem si asi najviac taký pokoj a ticho, ktoré budem mať len sama pre seba :-)
No veď budem priebežne o svojom lete písať :-)

časom to prinesie reálny život a dospelosť...
hmmm... ten samostatný život im prajem, ale teraz sú to ešte len takí napoldospeláci :-)

Také virtuálne stretká :-))

tie dva mesiace uplynú ako voda . ale signalizujú , že prichádza etapa prípravy na chvíľky , kedy to odlúčenie môže byť aj dlhšie . deti nám rastú . a rozlietavajú sa . ostanú nám spomienky na prvé krôčky aj modriny , ........ . a toto si pripomenieme keď prídu naspäť . najprv sami a potom s niekým a neskoršie ešte s niekým , v ktorom budeme hľadať črty nášho dieťaťa . kolobeh života . ja verím , že každá etapa má svoje čaro . takže zatiaľ si uži pokoja .

spravit fasa party a pozvat vela blogerov :))

Rusalka, ani sa nenazdáš a prázdniny sú preč :)).
Net je úžasná vec, budeš s nimi v kontakte celú dobu , takže si oddychuj, urob si pohodlie, nahromaď si energie :)) venuj sa svojim záľubám ...

to zbehne,rovnako rýchlo ako desinka v gágore ;)

Povedať ti, aby si si to užila a vychutnala je fajn, len človeku to časom začne liezť na nervy...pozri existujú výdobytky modernej techniky ...a keď ti bude príliš dlho, daj vedieť... niekam vypadneme fotiť...veď školenie už začalo...

Super nápad... urobíme tu veľké blog stretko :-))
Netopierik, lem mi dúfam organizačne pomôžeš :-)

Ja viem, že tých pár mesiacov rýcho ubehne...
len je to pre mňa tzaký zvláštny pocit... najmä tá priepastná diaľka.

Budem zhromažďovať energiu, nato sa veru chystám :-))

rozlúčiť sa boli aj kamaráti staršieho syna... a vzali ma na jednu :-)
Vraj im môžem zavolať aj o pol noci... i kvôli desinke :-)

Môžme také malé fotenie zorganizovať... :-)

vedz, že nie si sama... akurát som zakývala dcére na dva mesiace. je tu odrazu ticho, prázdno a celé dni si budem hľadať "záplatu" na tie naše chvíle smiechu, či prenia sa o maličkosti. Ale nie som sama ako Ty.. ale máš nás, neboj:)))

veď ja sa až tak nebojím...
len si budem musieť zvyknúť :-)
A hlavne ma rmúti tá obrovká diaľka... že sa nedá len tak sadnúť na lietadlo, či vlak a byť pri nich...
Ale myslím, že si po ich prvom maili zvyknem :-))

je pre mna osobne velmi bolestny...
ked odchadzal prvy syn na vysku, bolelo to, prevelmi a ked aj druhy syn odchaddzal na internat, hrca v hrudi mi nedala dychat...
dolahlo na mna prazdno doma, zaroven som sa tesila z toho, aki su sikovni, ale desila som sa samoty, presne ako pises - niet komu chystat ranajky, varit obedy, vecere, chyba ich hudba, hlas, vona...rastu nam, osamostatnuju sa , vo mne je taky rozporuplny pocit - hrdost a zaroven strach...ako to vsetko zvladnu a ako to zvaldnem ja:)
Dva mesiace je dlha doba,smutok ciha na kazdom kroku, aspon u mna...

je to asi ine, nezazila som, ale bola som sama bez muzicka skoro rok, bol tiez na druhej strane zemegule, styskalo sa, ale pisali sme si e-maily kazdy den a spolu so stvornohym kamaratom cakali. mas vela priatelov, pozri kolko susedov ta prislo pozriet a pozdravit ;) pride cas ked odidu na dlhsie tak to ber ako pripravku ;) ale si myslim, ze zazijes vela vyznani a slov uznania a ocenenia, verim tomu, a to ta posilni do skusky naostro :))

aspoň u mňa...
A čo tí Tvoji, ostanú u Teba cez prázdniny? Alebo sa tiež chystajú kdesi do diaľok? :-)

Vlastne už teraz, pár hodím po tom, ako som sa s nimi rozlúčila to vnímam celkom inak :-)
Teším sa na našu korešpodenciu a na všetko, čo tam ďaleko od domova zažijú...

aj ked je to tazke vychutnavaj si ich slobodu a pocit,ze dokazu pouzivat svoje kridla a ze si ich na to dobre pripravila. Oni sa stale vratia nakolko hniezdo or domov je len jeden a kazdy z nas musi prejst a vidiet viac aby vedel aky je svet.
P.S. tak vidis a teraz mozes prist kuknt leprechauna :-)

Aj na vychutnávanie sa chystám :-))
A cestovať budem môcť teraz až sa deti vrátia. Ostala som tu ako psí opatrovník :-))

ale vyhovorky mas dobre :-)))
tal prijemne vychutnavanie a tiez pekne leto :-)

nuž, psa tu nechať nemôžem... a bohužiaľ už nemám nikoho, kto by sa o neho postaral... tak budem prázdninovať v záhrade :-)

a to ako ?to lesne rusalky nedrzia spolu aby jedna druhej pomahali haa? Ved predsa ide o utuzovanie vztahov medzi leprechaunmi a tot je zasluzna cinnost.
Ale dobre, zvkol som si ani kolace ani navsteva este,ze mam v teje bazine oslika :-)
Prijemne prazdniny v zahrade prajem a pozdrav mravce. ;-)

a ja som od macochy? :))

Musím sa priznať, že aj "tvrdí chlapi" mávajú podobné pocity ako Ty teraz. Takže aj ja, čoby "tvrdý chlap" Ťa chápem a možno Ti tak trochu ten september závidím. Môj "september" je totiž posunutý kamsi do diaľky a vôbec nie je isté, či to bude práve september. Ale čo je v mojom prípade horšie, nie je známy ani rok, v ktorom ten môj "september" nastane. :-)
Prajem Ti krásne prázdniny.

to znie tak veľmi pesimisticky...
Dúfam, že i tento bude fajn, je nebudeš musieť na svoj september čakať pridlho :-)

veď som Ti poslala s netopierikom spoločný koment... že tu u mňa urobíme v lete veľké blog stretko :-)))

To som nerád, že to vyznelo pesimisticky, ale fakt, ako to mohlo vyznieť inak? Trochu pesimizmu v tom je určite, ale pridám aj trochu optimizmu. Budem rád, ak budú šťastní, nech to je kdekoľvek na svete. A drźím im palce, aby sa im sny vyplnili.
:-)
Pekný deň.

Vtip
Programátor stretne na ulici pekné dievčatá a volá na ne:
”Nazdar kočky! Máte ICQ alebo aspoň e-mail?”
”Nemáme. Na čo by nám boli?”
”To je škoda, mohli sme sa zoznámiť.”