zelená rusalka

aj Ty si už hladný?

by sa sem aj nejaka fotku k tomu :)

nabudúce veselšiu básničku poprosím a k tomu veselšie foto..ja viem viem," není každý den posvícení " ;)

pekné :)

Boli už aj smutnejšie :-))

dík :-)

aj na potulkach doma
"hľadajúcu v šere
tú správnu
z vystretých rúk"

... a je po obede... :))

Som rada, že Ťa tu opäť vidím... :-)

aspoň to pustíš von :) ja pôjdem s tým mostami sama ku dnu

...asi celý náš život je o tom, že si hľadáme svoje miesto na tom to svete.Hľadáme nejaký pevný bod o čo sa môžeme istotou oprieť, keď sa nám zdá, že sme sa unavili, alebo nevieme ktorým smerom by sme sa mali vykročiť aby sme sa nesklamali...
P.S.... sú to veľmi pekné myšlienky a tie oči sa raz určite zaiskria :)

veď pustiť môžeš aj Ty :-) A verím, že tie správne ruky sa pre Teba vždy nájdu, hoci to teraz možno tak nevyzerá... Pozri, nie je vonku pekne? :-) Alebo mi vynadaj, len už to pusti :)

...

Hmmm...

pustiť môžem na hromádku, to aj v Prahe majú takú horu- kovošrotu ale už na nej nasadili trávu. Akože už neni , chápeš.
A vonku je krásne veru a tebe vynadať ? blázniš ? :) tys obľúbenec .
Krásny deň.

a "akože" neznášam. Pôjdem toť peši na Lietavu, stan vyskúšať. Keď poletíš ponad, prichýlim Ťa, aj v búrke :-)

vlastne niet k tomu čo dodať, len sa podvedome zamýšľať a nechať myšlienky voľne plynúť do stratena O_ô

máš v sebe toľko energie...
žiadne dno Ťa tak skoro nečaká... tým som si i stá :-)

a vďaka :-)

dal si tej metafore o rukách trocha iný význam... ale páči sa mi :-)

teraz ktorého sa to pýtaš zrkadla?
Toko z Kráľovstva krivých zrkadieľ?
Alebo máš ešte doma celkom obyčajné a pravduukazujúce zrkadlo? Keďže si rozprávkarka, ani by som sa veľmi nečudovala... :-)

zrkadlá nemám, dostávajú tu totiž takú čarodejnú moc, že vždy ukazujú to, čo je v nás skryté a čo chceme pred druhými zatajovať. A ja veru nechcem, aby každý videl, že som beťárka... :-))

A tiež nechcem, aby každý videl, keď mám smutný deň a srdce schúlené ako vtáča v dlani.

A tiež nechcem, aby každý videl slzy, ktoré chcem ukryť pred celým svetom.

A tiež nechcem, aby každý videl, že ma tie slzy dokážu zmeniť na niekoho celkom iného.

A tiež nechcem, aby každý videl, že niekedy to sušenie sĺz trvá okamih a inokedy celú večnosť.

Najradšej mám, keď ma vidia ľudia ako nezbednú rozprávočku. To ostatné schovávam v Snehulienkinom zrkadielku.

Budem teda musieť zrkadlá zo stien zvesiť?

Alebo sa budem musieť naučiť pozerať do nich aj keď mi tečú slzy... no čo už snimi, keď ani polievku neosolia :-)) Aspoň si ich v zrkadle obzriem...

A nebodaj máš Snehulienkine zrkadielko???

keď tam mám aj ju, aj sedem trpazlíkov, aj jedovaté jablko, zlú macochu a dokonca aj princa?

:-))

alebo aspň jednéh z trpaslíkov by si mi na pár dní nepožičala? :-)

:-)

veď ty vôbec nie si nezbedná .-)

:-))

najmä na to zrkadielko :-)

Hore hlavu Rusalka....ja idem zajtra riesit priority, neistoty a nadeje... asi pôjdeme spolu kupovať nové zrkadlá....