Keď som včera písala o príchode zimy a spomenula svoju nelásku k sivosti, ani som nemyslela, že práve tá časť môjho blogu bude tým, o čom sa bude diskutovať.
Asi pričasto vnímame svet, situácie a ľudí okolo nás narýchlo. Kĺžeme len tak, po ich povrchu a hĺbka i podstata ostáva pred nami ukrytá.
Ako vidím svet a ľudí ja, keď sa mi podarí na chvíľu spomaliť? Ako vyzerajú v mojich predstavách myšlienky o nich? Nuž, ak ide o niečo/niekoho, čo/kto zotrvá v mojej mysli dlhšie, než je len obyčajný bežný dotyk pohľadu, či kontakt, ak sa vraciam k svojej skúsenosti s podnetom, ak o ňom premýšľam, je toto premýšľanie vždy pestrofarebné.
Už dávnejšie som si uvedomila, že svet okolo seba vo svojich predstavách vnímam ako abstraktné farebné obrazy. Obrazy nie statické, ale dynamicky sa pohybujúce. Obrazy trojrozmerné. Zamyslím sa nad nejakým pojmom, udalosťou, človekom a pred očami (alebo, kde to vlastne je) sa mi vytvárajú moje farebné predstavy. A tie predstavy sú akýmsi zrkadlom, v ktorom sa odráža môj vnútorný vzťah k danému objektu.
Samozrejme, keď si pomyslím na niečo konkrétne, vidím konkrétnu vec, či osobu. Ale hneď, ako o nej začnem premýšľať vzťahovo, akonáhle sa v mysli zaoberám pocitmi, ktoré vo mne vzbudzuje, začínam vidieť tieto farebné abstraktné obrazy.
Možno tu o nich niekedy napíšem. O ľuďoch, ktorých vnímam vo farbách. O pojmoch ako láska, radosť, smútok, hnev, žiarlivosť... ktoré tiež nadobúdajú v mojej mysli, v spojitosti s konkrétnym prežívaním, takéto úžasné farebné asociácie.
Keby som bola umelec, isto viem, že by som tvorila takéto kinetické a niekedy naozaj mysteriózne abstraktné obrazy - objekty. Presne také, aké vznikajú v mojich predstavách.
Komentáre
Keby som bola umelec
Tomu hovorím kompliment :-)))
hm,
som velmi rada,ze takto premyslas, u mna je to podobne, tesi ma, ze nie som sama...
aj "moji" ludia su farebni, vo svojom okoli mam aj ludi sedivych (prepac, Sivak), diokonca niektori su ladeni az do tmavych odtienov...su neustale mrzuti, priam nahnevani, nic nie je dobre, siria okolo seba negativnu energiu...
Ako kazde rano i dnes som kracala popri Vahu do prace, hrad po lavici sa schovaval v sedivom opare hmly, a predsa to bol nadherny pohlad...Inovec napravo, za suvislou vrstvou hmly nebolo vobec vidno, viem vsak, ze tam je, to mi staci ...
na Vahu bol zlet labuti (ked moze byt Sokolsky), urcite ich bolo viac ako sto... krasne vyumyvane rano s tichym dazdom a pokojom na dusi
Ešte sa vrátim Hanka k tej sivej
A som rada, že sa Ti na mojom blogu páči. Keď som začala, ani som poriadne nevedela, kade sa bude môj blog uberať. Chcela som hlavne o smiechu a zrazu som samá farba :-))))
ale
pri citani Tvojich riadkov sa vzdy usmievam , mam pocit, ze mi utekaju roky smerom dozadu, vies, aku som mala vtedy uzasnu farbu? Vdaka Tebe si ju pripominam... a usmievam sa
Jeeeej, to je milé Hanka,
trojrozmerné obrazy
Teide,
rusalka v zelenom :)
Radšej spomaľ Teide,
zelenarusalka
Teide...
Na otázku...
Hanko