Prežila som týždeň, v ktorom nebolo času na nič. Pracovne vyťažená od rána do večera, ani som si neuvedomila, že som unavená viac ako kedykoľvek pred tým. Cítila som síce v posledné dni deficit spánku, ale že je to so mnou až také zlé som nevedela
Celý týždeň nebol čas na relax. Nefotila som. Nepísala.
Čítala som len útržkom v autobuse. Nepočúvala hudbu. Dokonca ani žiadna desinka nebola.
Taký kolotoč bez pauzičiek na nádych.
No a včera večer ma tá únava celkom premohla. Len si pamätám ako som si po príchode domov na chvíľu sadla do kresla a zavrela oči. Tá chvíľka však trvala do hlbokej noci. Zobudila som sa schúlená v kresle a zahalená do tmy. Vlastne ma zobudil vietor, ktorý narážal zlostne do pootvoreného okna.
Možno nebyť vetra, zobudila by som sa až ráno.
A tak som v tej začínajúcej víchrici šla ešte na psiu prechádzku. Pretože som prespala i tú. Môj chlpáč ma tentoraz nezobudil. Ležal mi ticho pri nohách, asi cítil, že spánok potrebujem.
A teraz opäť zívam. Možno si spravím z dnešnej soboty sobotu dospávaciu.
Komentáre
:)
ľahni si niekde do trávy do tieňa..
Rusalka, dospávacia sobota
Janusha :-)
Derechura... idem na to :-))
NIekedy
Idem ja pozriet tie clny a vesla, predsa len co ked neprestane prsat ???
príjemný oddych prajem :)
Always počasie je
Diuška, teraz som sa zobudila
Tak nech je tej pohody aj na rozdávanie...
:-)
Maco, až mám výčitky