Ani včerajší večer nebol iný. V hlave šum a plno. Pretlak podnetov a myšlienok sa tíši len pozvoľna. Vyprchal až spánkom dnešnej noci. V stredu večer vždy prežívam stav, v ktorom sa nedá tvoriť. Ani poriadne premýšľať a písať. Dá sa len tak zľahka vnímať čosi príjemné. Čosi, čo sa vstrebáva samé. Čo je pohladením mysle. A tak si vždy v stredu večer čítam, alebo len tak sedím so zatvorenými očami a počúvam hudbu.
Taký bol aj včerajší večer. Len som si ho navyše spríjemnila nostalgickou zimnou vôňou. Vôňou, ktorú mám rada už od detstva a ktorá v sebe vždy sprítomňovala akési neuveriteľné čaro. Vôňou pečených gaštanov. Piekla som si ich na starej dvojplatničke a trvalo to len chvíľu, aby sa nimi rozvoňal celý dom. A potom som ich nedočkavo, presne tak, ako keď som bola malé dievča, ešte celkom horúce brala do rúk a vyzliekala z tvrdých šupiek. A ako som ich jedla také voňavé a krehké a snažila sa popri tom ukladať slovíčka do zmysluplných viet o hĺbke (hoci som vedela, že sa výsledok nedostaví) a počúvala pri tom podmanivý hlas Elly Fitzgerald, tak som sa pomaly sama ukolísala k spánku. Zaspala som len tak, sediac v kresle. Keď som sa prebrala, hudba už nehrala. V krbe dohárali posledné uhlíky a z textu som mala napísanú prvú vetu. Nevadí. Dnešok snáď bude hĺbkam naklonený priaznivejšie.
A tak tu teraz píšem tento pečenými gaštanmi prevoňaný článoček. Vonku je tma. Slnko ešte nebojuje s nocou. A mne tu opäť spieva potichúčky Ella. Teraz aj s Oscarom. Viem, že dnešný deň bude fajn. Usmievam sa na textoch piesní tých dvoch a pozerajúc z okna, čakám na svitanie.
Komentáre
toz, ja som
Veď aj ja som spokojná :-)
RE: Rusalka zelena
Miťo
RE: Rusalka
Miťo
No tak teda...
streda je prostredníkový deň ;)
Teide,
Mito
hmm gastany a krb ...
Snad ta neboli krk z toho spanku v kresle :-)
Always
Rusalka
rusalka
Viki,