Len pred chvíľočkou som otvorila bránku na konci mojej záhrady. A mala som ho ako na dlani - pole plné vlčích makov a ďaleký horizont pod modrou klenbou. Stačilo urobiť krok a ocitla som sa v červenom mori. Nádhera. Škoda že nevial vietor a nerozvlnil pole vo svojom rytme. Vystrela som ruku a lupene vo farbách ohňa sa chladivo dotýkali mojich dlaní. Krehké červené lupene. Krehké ako láska. Krehké ako radosť. Nedajú sa pevne zovrieť v dlani. Ich krehkosť potrebuje slobodu.
Komentáre
.
no,niektoré makovice ja rád ;)
To si vystihla presne Sygon :-)
A ktoré Pod altánkom?
Makové..potom sú ešte také pilinové
.
Pripominaju mi motyliky, ked na to pole hladim ...pole osadene karminovymi motylmi. To by bolo krasne keby vzlietli .
pekne maky ;)
Sygon :-)
Netopierik vďaka :-)
ja mam zas rad
ooooooooo, to je nádhera rusalka :)
takúto krásu máš rovno za záhradkou? toľko priestoru :)
yoss... mňam :-))
aj s tým muškovým úsmevom...
.
Diuška :-))))))
Sygon
.
Mne dnes ale Felix pozoval, takze nemozno chciet vsetko :DD
juchúú ;-)
kedysi davno som tuzila
musi to byt uzasne vyjst z branicky do takejto rozpravky:)))
Sagi ;-)
Hanka, tú bráničku veľmi často nepoužívam...
mas to veru
pekné
:-) este keby tak hory,
Always, Janusha, misolietavec :-)