Včera som chcela poodhaliť dvierka do sveta „veľkého“ umenia svojim synom. Vo Viedni. Po dopoludní strávenom vypĺňaním nekonečne dlhých formulárov, som dostala chuť na malý spoločný výlet do fantázie a ďalekej. Starší sa poodhaľovania naľakal. Alebo presnejšie, jeho priateľka ho zlákala na celkom inú výpravu. Po obchodoch. Všimla som si, ako na hodnú chvíľu zaváhal, ale tak ako ja, isto aj on vedel, že jedno zásadné zaváhanie by ho mohlo stáť kusisko príjemnej budúcnosti. A tak sa radšej vybral do sveta módy.
Bola som rada, že aspoň mladší v sebe nezaprel svoju zvedavosť a sprevádzal ma. A ešte radšej som bola, že ho všetky tri výstavy, ktoré sme stihli, vtiahli nemenej ako mňa.
Začnem teraz prvou z nich. Možno moje písmenká dokážu byť nemenej lákavé ako reklama na svet módy a sezónne výpredaje.
Najskôr sme sa nechali zlákať bizarnými obrazmi Giuseppe Arcimbolda. Vlastne som chcela, aby cez bizarnosť jeho portrétov syn pochopil, že umenie je jedna obrovská hra. Hra s myšlienkami, symbolmi, tvarmi a farbami, ktorá nám otvára celkom nové dimenzie a súvislosti. Chcela som, aby v ňom návšteva tejto výstavy vylúdila úsmev, aby sa musel do obrazov poriadne zahľadieť, kým prečíta všetko to, čo je v nich zašifrované.
A Arcimboldo, ako skutočný majster ilúzie, ho do svojich obrazov vtiahol. Vtiahol ho do sveta celkom obyčajných predmetov reálneho sveta, z ktorých vytvoril neobyčajnými a rafinovanými kombináciami celkom novú skutočnosť.
Vtip nepostrádajúce alegórie ročných období, štyroch živlov, či portréty známych a menej známych osobností, vypovedajú tak trocha nezvyčajným spôsobom o dobe svojho vzniku. O dobe, v ktorej prekvitali vedy, v ktorej boli nie len na panovníckom dvore Habsburgovcov čoraz populárnejšie botanické a zoologické zbierky (Arcimboldo bol dvorným maliarom až troch Habsburgovcov: Ferdinanda I., Maximiliána II. a všetkým dobre známeho Rudolfa II. /Císařův pekář a pekařův císař/). Aj on samotný nakreslil do takejto zbierky stovky domácich i cudzokrajných zvierat a vtákov.
Či sú tieto jeho portréty tak trocha iróniou doby to neviem. Možno sa tak javia len z dnešného pohľadu. Každopádne prinášajú svieži a nie celkom bežný pohľad na jednu z podôb manieristického maliarstva.
Určite si prídete všetci na svoje. Arcimboldo (1526 – 1593) bol vo svojej tvorbe skutočne nadčasový. Bol praotcom surrealizmu, dadaizmu a určite možno jeho dotyk objaviť i v umení postmoderny.
A páčil sa aj môjmu synovi.
Výstava Arcibmboldo v Kunsthistorickom múzeu vo Viedni potrvá do 1. júna. Nezaváhajte.
Komentáre
:-)
Sagi :-)
;)
Dnes sa tu všeci len ticho usmievate :-))
ahoj Rusalka,
Poludnica, neviem, či by som povedala,
ale každopádne máš pravdu v tom, že umenie nie je presne nalinkované... je to čosi výnimočné práve svou nejednoznašnosťou... :-))
tak to je Arcimboldo...
Potesila si:)))
Hanka, my máme šťastie,že to je hneď za rohom :-))
Veď raz si urobíš výlet do BA a spojíš to s prechádzkou do Viene :-)
:)) aj keď sú tie obrazy dôvtipné,
:O)
akože
Diuška :-)
Lee34 :-))
Ta najsamspodnejsia je najkrajsia
Believer :-))
Ale máš pravdu...
-)
rusalka
niet a niet nad život umelca,
.
pri prvom ma napadá hojnosť , takých tých stolov mocných ľudí ... všade a všetko , ujo vyzerá akoby si nalepil na seba všetko čo stôl dal.
pri tretom ma napada v podstate vysmech (nie negativny) prilisneho vzdelanizmu , ze niekto sám je z kníh ale nemá dosť , aj tak ešte ďalšie nosí ..
a ten piaty ,ujo penisák , ma fakt pobavil , akože muži majú v hlave len to jedno
zábavný umelec .. penisák jednoznačne vyhráva :))))
Poludnica, taký život nie je isto márny,
Sygon, vidím, že si obrázky pozorne preštudovala :-))
Možno z toho taniera (je to maľba na tanieri) chutilo nejakej cisárovnej :-))
.
lebo ako ich tam nakombinoval...trebars pery a obocie ..
tak toto by som nevydumala .
pravdepodobne by som nikdy nad tym nerozmyslala :)) ale i tak rozhodne sa s tym pohral .
hm ... chytry bol asi si idem kuknut ine veci, hlavne detajl tej dvojky , ta je moc obskurna :)
Dvojku mám rada Sygon... jeden zo živlov - VODA
.
ujo penisák na tanieri??? :D
Sygon, maľoval aj celkom obyčajné portréty,
Diuška, tak sa s tým nápisomm trápim
Diuška, mám to... "Celý svet sa na mňa pozerá ako by som mal penis miesto hlavy"
paráda :)) ďakujem
Diuška :-)
možno hlava zastupujúca mužské pokolenie, kto vie?
A ešte
:)