Vianoce. Čím ďalej, tým intenzívnejšie cítime ich príchod. A preciťujeme ich všetkými zmyslami.
Vdychujeme ich. Tie prastaré vône zimy. Vianočné vône sú výnimočné. Dokážeme ich celkom ľahko vnímať zrakom. Veď kto by nepoznal tie teplé voňavé farby - vanilkovú, škoricovú alebo zlatú medovú. Alebo farbu vianočného punču či medoviny.
A stromček akoby na svojom ihličí niesol neopakovateľnú vôňu celého lesa. Zamatovo zelenú, prenikavú vôňu živice, ktorá sa nám tak často lepí na prsty, keď zdobíme strom do sviatočnej podoby.
Vianoce už cítime aj na jazyku. Je predsa toľko mís na vylizovanie, toľko variech, s ktorými sa miešali orechové či čokoládové plnky. A občas sa podarí nebadane, potajomky vychutnať aj kúsok upečenej dobroty.
A keďže je fľaša medu otvorená po pečení medovníčkov, vychutnávame si v tieto dni oveľa viac i med. Tú energiu a chuť leta, ktorú si často odkladáme na zimu.
O nič neprichádza ani sluch. Potíšku si pospevujeme vianočné koledy, alebo si ich pohmkávame len tak v mysli. A uši počujú a vychutnávajú i to naše nemé, tajné pohmkávanie. Nikdy som nechápala, ako je to možné, ale je to tak.
A potom ešte patria k Vianociam tie tajuplné zvuky šuchotania papierov. Raz z jednej izby, raz z druhej. Zvuky, ktoré nás napĺňajú zvedavosťou.
Oči - o tých ani nehovorím. A to vôbec nemyslím ten jesenno-zimný boom vianočných reklám. Dokonca ani vianočnú výzdobu námestí a ulíc. Myslím tie rôznorodé farebné svetielka, ktoré sa začínajú objavovať za oblokmi, svetlá sviečok a iných svietidiel, ktorými si doma dotvárame tú pravú sviatočnú atmosféru. Sviečky a svetlá spomienok, radosti a očakávania.
Ale najviac si prichádza na svoje dotyk. A nemyslím na to, keď sa dotýkame s nostalgiou zeleného ihličia.
Myslím na dotyk našich myslí. Máme oveľa viac času jeden na druhého. A ak nám nie je umožnené byť s najbližšími, dotýkame sa ich svojimi myšlienkami. Alebo cez svoje spomienky.
A prežívame radosť. Skutočnú, hlbokú radosť zo spolupatričnosti a vzájomnej lásky. Z toho, že sme tu jeden pre druhého. Že máme možnosť prežívať spriaznenosť.
Tým šťastnejším z nás je dopriate prežívať oveľa intenzívnejšie aj skutočný dotyk.
Je to zvláštne, ale Vianoce nás otvárajú jedného druhému. A my sa tejto otvorenosti s radosťou oddávame.
Vychutnávajme si Vianoce všetkými zmyslami.
A najviac vzájomným dotykom duší a sŕdc. Prežívajme spolu radosť.
Prajem vám všetkým ozajstnú hĺbku radosti. Vychutnávajte si ju. Čo najviac. Aby vám z nej ostalo aj do ďalších dní, týždňov a mesiacov.
Komentáre
aj my Tebe, Rusalocka...
Rusalka,
trocha som sa zasníval
Rusalka
Hanka, veď i ja ďakujem Tebe...
Snežka :-))
Jeeeej, aj Ježiško sa pristavil :-))))
Viki, koňáčik som nevychutnávala
Pekný posledný predvianočný dník...
áno rusalka
:-)) Ježiško...
Rusalka,
Rusalka
maco, mňam, mňam
Krásny deň aj Tebe a pekné Vianoce...
Viki, tortu na Vianoce nepečiem...
Rusalka
Rusalka
Budem rada, ak už nebudem musieť piecť..lebo mi z toho už harašinkuje...tak si idem lupnúť jednu slivovičku, nech mi v hlave nešumí a zajtra ...krásny štedrý večer aj deň:))..Silvester daleko..
Martha, presne tak...
Ale i tak to mám rada. Veľmi rada :-))
Pekný večer
Rodinné torty bývajú skvelé...
Rusalka
ahoj rusi :)
šťastné a veseléééé :*