Mám rada dni ako je ten dnešný. Dni doznievania Vianoc.
Rozčítaná kniha pri posteli. Dve ešte len čakajú, kým ich vezmem do rúk.
Teším sa ako z nich bude ubúdať neprečítaných stránok.
Tak ako sa teším z času, ktorého je v tieto dni o čosi viac.
Na stole je voňavo a skoro-vianočne.
Dokonca sa mi do týchto povianočných dní zatúlali aj spomienky na moje detstvo. Na jednu z prvých kníh, z ktorej mi často čítal môj otec, na Lišku Bystoušku.
Mala som tú bystrú a prefíkanú líšku rada a rada som zaspávajúc počúvala jej príbeh. Oči zatvorené, počúvala som otcov hlas a menila ho na za viečkami na farebný príbeh.
Tento rok sa mi do poštovej schránky zatúlala Liška Bystrouška na CD. Janáčkova.
Počúvam ju stále znova a znova (pokiaľ som tu sama) a pred očami sa mi premieta ten istý príbeh ako keď som bola celkom malá.
Je príjemne povianočne.
Klepkám si tento textík. Vedľa mňa syn. Pozeráme spolu klasiku - „Sedem statočných“.
Povinnosťami sa dá v tieto dni tak ledabolo posúvať.
Miešať podľa vlastnej vôle ich poradím.
Nič nie je fatálne dôležité.
Miešať podľa vlastnej vôle ich poradím.
Nič nie je fatálne dôležité.
Cítiť len tiché doznievanie.
Komentáre
:-))
tiché doznievanie
Snežka, ani som ndopozerala...
Matahari,
nuž,
Lusila,
hmm,
:-))
jj suhlas
Tak doznievajme ;-)
Allways :-)