Tak sme sa včera stretli. A skutočne dobre sa nám spolu smialo a nebolo to vôbec len o smiechu.
Konalo sa stretko. Stretko, aké som ešte nikdy neabsolvovala a ktoré iniciatívne zorganizovali „tí druhí“. Stretko s osôbkami, ktoré chodia diskutovať k mojim článočkom a s ktorými vždy cez písmenká na chvíľočku zasúznime. Boli presne takí, ako ich písmenká. Bezprostrední a veselí.
Stále sa smejúca a pozitívna Hanka, Sivák, ktorý nepíše často, ale keď už, tak to stojí zato a tečú mi slzy smiechu potokom a môj braček z Martina, ktorý so mnou o mojich príspevkoch diskutuje radšej súkromnou poštou.
Aby sme si ten virtuálny svet trocha viac spredmetnili, tak som ich po krátkom rozhodovaní o mieste, kam si pôjdeme sadnúť, zavolala do sivej pracovne, ktorá už bola hlavnou hrdinkou jedného z mojich rozprávaní.
Bol to dobrý výber. A pracovňa, v ktorej sa už pred rokmi zastavil čas a v ktorej prebýva hlavne ticho, ožila smiechom. Vrchovate. V šálkach sa rozvinuli čajové lístky, podaktorí z nás si k čaju dali aj pohár vína a ja som zisťovala, že intuícia ma sklame skutočne málokedy. Že je mi s tými ľuďmi presne tak príjemne, ako keď spolu komunikujeme len cez písmenká. Že nie vždy pri stretnutiach rozbíjame ilúzie.
A tak sme sa smiali ako malé deti. Spomínali a vymýšľali. Pili sme zelený čaj a jedli skvelý ovčí syr, ktorý priviezol braček priamo zo salaša. A ani na okamžik nenastalo ticho, v ktorom by nebolo čo povedať. Práve naopak. Tých pár hodím ubehlo veľmi rýchlo. A ja som bola rada, že ma Hanka s bračekom ešte odprevadili na autobus do mojej viesky. Pretože sme ešte chvíľu mohli podliehať neprestávajúcim výbuchom smiechu. Nuž, občas je fajn keď sme ako deti. A včera sme nimi skutočne boli. Bezprostrednými, otvorenými a radostnými ľuďmi, ktorí na chvíľu pocítili svoju skutočnú blízkosť.

Komentáre
mnam
Nuž veru netopierik,
joooooooooj..to muselo byť príííjemneeee..)))
Ellie, sklamem Ťa
tož..chlapi...maju vlastnu hlavu..vlastný rozum..stáva sa...))))
:-))
Teším sa Snežka, tak nech
Zelenej rusalke, ktorá vie vykúzliť výborný sivý čaj
Ja Sivák I, z božej vôle panovník Petržalského bytu na svoju panovnícku česť prehlasujem, že som sa v sivej rezidencii vznešenej pani Rusalky Zelenej rodenej Chichotavej cítil neskutočne príjemne. Možno treba trochu upresniť farby. Čaj bol skôr sivý ako zelený, káva bola skôr hnedá, ako čierna a víno skôr zlaté, ako biele. :-) Možno práve preto vládla tam úžasná atmosféra. Po chvíli so mňa vyprchala únava zo stresujúceho dňa, zabudol som na problémy a to je teda v situácii, v akej sa nachádza moje Petržalské kráľovstvo dosť ťažké.
Stretli sme sa tam starí známi, dôverne známi kamoši a myslím, že nám vôbec nevadilo, že nepísmenkujeme cez klávesnicu ale hláskujeme cez hlasivky, že si pozeráme do očí a nie na monitor a že sa za nás nesmejú smajlíkovia, ale rehoceme sa per huba.
Ďakujem pani Rusalka, Hanka a Michal za príjemné popoludnie. Verím, že aj kráľovský hon na líšku v Považskom Inovci sa nám vydarí v podobnom nóbl-srandovnom duchu. Nezabudnite sa vyzbrojiť. Foťákmi. Škoda, že sme neoblýskali bleskami aj včera sivú pracovňu vznešenej pani Rusalky Zelenej.
Sivák, Sivák :-)))
tož,gratulujem .;)
prajem
Jeeeeej Viki :-)))
práveže
opat sedim
Dakujem sivej pracovni za fantasticke prijatie, okrem ineho -
Sivakovi, , za uzasnu ukazku behu na stredne trate, Rusalke za nádherny usmev, ake vidavat len velmi zriedka, Michalovi, ze je stale male dieta a aj cesta domovs nim bola vesela...pojedli sme , co sme mali , vylet skoncil.
Verim, ze na dobytie Inovca nachysta dalsiu hrudu ovcieho syra a tu sol si nezabudne priniest nikto z nas.
jeeej :)
hmm
Rusalka, Hanka, Sivak,
Ba aj žinčica možno bude. Ibaže by ovečky pozavierali už na zimné uskladnenie...
Hanka, prepáč aj Ty, že odpovedám až teraz...
A orieškovú zmrzlinu by som si teda určite dala :-)
Mňam braček :-)))