Bratanec žije v klasickom staropražskom nájomnom dome. Pavlačovom. Stačí vyjsť po schodisku na pavlač a čas akoby sa zastavil. Mám rada ten moment, keď otváram presklenné dvere a stávam sa súčasťou tejto nádhernej archaickej atmosféry. Tak tomu bolo i teraz.
Akoby som sa vrátila kdesi do ďalekej minulosti. Zrazu bolo pre mňa také prirodzené zbehnúť s džbánom do krčmy pre pivo, zatiaľ čo bratanec pripravoval večeru (tá česká hospoda sa mi k tomu džánu hodí akosi viac). Akoby som to robila denne. Krčmár sa milo usmial, pochválil džbánik, načapoval a ja som sa s tým speneným mokom ponáhľala domov. A potom sme si naliali a kým sa varila večera, spomínali sme.
Spomíali sme, počúvali hudbu a smiali sme sa. A keď už bola noc, tak sme si presne tak, ako keď sme boli malí a ako je to vždy, keď prídem k Pavlovi na návštevu, ľahli do jeho veľkej postele. Pavel medzi nás prvý večer položil puzdro od saxofónu, na puzdro dal monitor a púšťal mi kúsky DVD, kým som, usmievajúc sa, po prvom dlhom dni nezaspala.
Druhý večer sme boli oživovať spoločné spomienky u jeho mamy. U mojej tety Hany, ktorá je vlastne tetou Zuzanou. Prišla sem aj moja sesternica Daniela a tak sme skúsili zopakovať našu spoločnú foto-kompozíciu z detstva. Hoci nám chýbala divoká záhrada u starej mamy, zaimprovizovali sme. A keďže už jeden z bratancov nežije, na fotografii ho na chvíľu nahradil Danielin psík. Myslím, že po tých rokoch sa na seba najviac asi podobá krásna sesternica.
A potom sme sa s bratacom vrátili k spomienkam na noci strávené na streche, o ktorých som tu už tiež raz písala. Musím sa priznať, že mi driapanie na strechu neprišlo vôbec také jednoduché, aké mi ostalo v spomienkach. Každopádne sme na strechu vyliezli, nafotila som ju a ak bude niekedy príležitosť, určite si s Pavlom toto nočné pestvo ešte raz zopakujeme.
V júni sa chystáme s bratancom stráviť týždeň hľadaním stôp nášho spoločného detstva. Dúfam, že z toho bude niekoľko-dielny seriál. Každopádne ja sa na ten týždeň veľmi teším. Bude to celkom vzrušujúce, spať niekde u rieky, či v zrúcaninách starého hradu. Ale ja som tak trocha blázon a tak sa už neviem dočkať.
Je fajn, vracať sa občas do detských liet. K tým najkrajším okamihom. A oživovať ich.
Komentáre
Rusalka,toto je milé.
aj ja mám rada pavlačové domy
Teide áno :-)
Derechura... to je pravda :-)
Milé prestieranie,vták
Čo viac treba.
Podlahár, vidím, že ťa zaujíma
.
Rozmyslam, kedy ako mam povazovat ze mi skoncilo detstvo a ze kam sa vracat, neni mi vobec celkom jasny ten predel. Suvisi s materstvom ci cim ?
je pekné,
jepekne vediet
Veru pavlace maju nieco do seba.
Ja by som sa tiež raz chcela..
:-)))
:)
:)
:-))
Sygon, niekedy to detstvo nekončí nikdy
Vikina, máš pravdu...
Pirátka... veď Ti inč nebráni...
Misolietavec... áno, vtáctvo je priamo
Always...
A Ty načieraš?
Hanka, Ty máš určite tiež krásne spomienky :-)
Snežka, neviem, či by som to nazvala romantikou
Ruslaka
no nie vsetko ;-)