zelená rusalka

tiez mam rada jesen pre jej farby, naplnenie a zavrsenie zacateho, dozrievanie a dospievanie a ako keby ulozenie energie do seba, aby bolo potom z coho cerpat a rozdavat :)

a vraj siva ide do mody :))) taka fuchsiova ju osviezi, trosku rozblazni a zvyrazni... :)))

"ulozenie energie do seba, aby bolo potom z coho cerpat a rozdavat :) " pekné, naozaj.
A s tou módou a sivosťou. Sivá mi dokonca ani nikdy nepristala...takže v mojom šatníku celkom absentuje :-)

Sivá je pre mňa celkom fain. Ak by sme chceli charakterizovať ľudskú povahu čierno-bielo, som za sivú. Svetlá sivá, tmavšia sivá. Nemám rád ľudí absolútne happy, ani absolútne pochmúrnych. Čiže úpne bielu, ani úplne čiernu. Mám rád ľudí prirodzených, na čierno-bielej škále niekde medzi bielou a čiernou. Teda sivákov. Medzi nimi sa vyskytuje jeden zvláštny druh strieborno sivý. Poznáte ich ľahko, majú vlasy strieborné, nie šedé, myšlienky svieže, vyvážené, múdre, neuletené do biela ani do čierna. Je radosť s nimi prehovoriť, pobudnúť s nimi. Raz chcem byť takýmto strieborným sivákom, no zatiaľ mi, zdá sa, pribúdajú iba šediny. Striebriny a múdrosť z nich plynúca ma akosi obchádzajú. Ale za pár rokov...

Mám radšej odtiene iných farieb, ako čiernej a bielej... asi to bude v tom... celá tá moja nechuť k sivosti. Sivosť v živote mi príde ako synonymum nudy, jednotvárnosti, pochmúrnosti. Tak vnútorne ja pežívam túto farbu. Preto milujem jeseň, pre jej farebnú mnohorakosť a preto sa snažím ozvláštňovať si denne svoj život aspoň drobnosťami. Aby nezosivel... no neviem... to sú jednoducho moje pocity.

modrú,takú,ktorá šumí a má aspoň 24 stupňov. ;)

takú povahovú sivú mám rada aj ja a striebornosivých hm, takých veľa nepoznám, ale viem si predstaviť, čo máš na mysli :) takí by sa tuším páčili aj zelenej rusalke...a mám pocit, že ťa tie striebriny neobchádzajú...

dnes som na svojej husej koži pocítila zimu zimúcu, dážď aj sychravý vietor, zaňuchala som zimu...ale neberiem to príliš tragicky, v schránke mi pribudli dve svadobné oznámenia, žiarili Sivákovou belobou :)

Ja vodu vnímam ako zelenú... ale tak či tak, ten šum mora patrí medzi moje najobľúbenejšie zvuky. A tá voda... ani nehovorím :-)

ak hovoríme o povahách, tiež nemám rada takých ľudí, ktorí sú len čierni, alebo bieli. Ale i tak ľuďom priraďujem rada iné farby...

aj v rozprávkach to často víla premúdrelá,čo do junáka sa zaĺúbila vravieva,ale tá moje voda je trošku iná než brčálniková..:)

teraz si ma rozosmial... a priznávam, že toto z rozprávok nepoznám. Mám veľké medzery v základnom vzdelaní :-(

Ó, ďakujem za poklonu. Škoda, že je tak sychravo, pozval by som Ťa na zmrzlinu. To sa mi podarila super výhovorka. Len dúfam, že Ťa nenapadne oponovať horúcou čokoládou, čajom, kávou, vareným červeným...

taku farbu mam rada...striebro vo vlasoch, trblietanie v trave, snehove vlocky v lucoch slnka...cesticka na Inovec, ktora sa striebristo leskla pod nasimi nohami...mam rada pestrofarebnu jesen, bielu zimu, ruzovu jar, ci jahodovoceresnove leto...nie je to vo farbach, ale v cloveku, aky je, ako na druhych posobi..premarnene okamihy sa nevratia, mas pravdu, rusalka...snazme sa byt co najviac s tymi, ktorych lubime - bez ohladu na rocne obdobie alebo pocasie za oknom

ktorý popisuješ mám tiež rada... na kvapkách rannej rosy, alebo i v tých snehových vločkách, na zimnej srieni... Sivá farba na mňa ale pôsobí depresívne. Spomínam si napr. aká bola sivo-špinavá farba Bratislavy za komunizmu... hmmm. Asi je to spojené s osobnými pocitmi. Lebo ja sama poznám veľa ľudí, ktorým sa sivá páči...

mala som stastie, ze som sivu Bratislavu nepoznala a vlastne ju dobre nepoznam ani teraz. Nebyvam v nej, paci sa mi, ked aj u nas sive panelaky farbia veselymi odtienmi... i ked sa momentalne klepem v byte zimou, tesim sa na stromy postriebrene mrazom, ked rano vyjdem z domu uz o par tyzdnov, cistucky sneh jagajuci sa na slnku a vobec, mam radost z kazdeho rocneho obdobia, kazde ma svoje caro

Hanka, to s tou striebornou cestičkou na Inovec si trafila super. Pripomenula si mi zimnú túru v čase, keď som mal cca 20 rokov. Boli sme na Považskom Inovci a na hrebeni sme sa dostali do nádhernej, nie, to je slabé slovo, ale výstižnejšie neviem. Skrátka, všetky stromy a kríky, každý konárik mali na sebe cca 30 cm dlhú inoväť ale iba do jedného smeru. Nie kolmo k zemi, ale šikmo, zrejme ako tam fúkal vietor, tak sa tá inoväť vytvorila z hmly v smere vetra. Bolo to úžasné. A i keď odvtedy prešlo skoro 30 rokov, stále si to pamätám a nikde inde som niečo podobné nevidel. Dala si mi dobrý typ, pôjdem tam v zime pozrieť opäť. :-)) Ďakujem.

nevezmes ma so sebou? I mne sa velmi paci namraza na stromoch, krasne zacarovany les...budem dobraaa

Jeeee, navodili ste tu svojim dialógom nádhernú zimnú atmosféru. Je sa načo tešiť :-))) A pekne ste prešli od tej sivej k striebornej... alebo skôr striebristej farbe zimy... Nádherné obrázky Sivák. Mám ich pred očami :-)))

Dobre Hanka, beriem Ťa do Inovca. Ale rusalku nie! Sú to krehké stvorenia, chabo odeté, pochádzajú z vlhkého prostredia rybníkov a mokradí. Nechcem to ani domyslieť, že by tam hore fučalo a mrzlo. Zo zelenej rusalky by mohla byť rusalka strieborná s dlhými fúzami inoväte na celom tele. A ona šedú nemá v láske. :-)

Nuž dobre... čo už s vami. Tak si choďte za inovaťou do Inovca. Ale aby si vedel, sudičky víly dobre predpovedali, že sa zapletiem so smrteľníkom. A tak ma na život dobre vybavili. Dostala som kabát, šál a dokonca aj čiapku s gongoľcom... ale mohli by mi omrznúť nohy v sandáloch. Lebo zabudli na zimné topánky...

taaaakto sa tesiiiim, i ked...do zimy predsa len daleko a chlapi toho vedia naslubovat...a s Rusalkou by to bolo este romantickejsie, priam ako v rozpravke...kontrolna otazka - myslis Inovec nedaleko Trencina? Iny nepoznam...bola som tam pred dvomi tyzdnami - prekrasny vyhlad a vobec....s tou namrazou to musi byt este krajsie...fakt sa neviem dockat...

Áno Hanka, myslím Považský Inovec. O poschodie vyššie si napísala, že „Ako kazde rano i dnes som kracala popri Vahu do prace, hrad po lavici sa schovaval v sedivom opare hmly, a predsa to bol nadherny pohlad...Inovec napravo, za suvislou vrstvou hmly nebolo vobec vidno, viem vsak, ze tam je, to mi staci ...“ Si odhalená, Čachtická pani! Zrejme preto Ti vyhovuje sivá farba, pretože Ti pripomína sivé tváričky nevinných dievčat stečených z krvi! :-) Ale dobre, na Inovec môžeme ísť spolu, ale bez Rusalky. Ak je ešte panna, bál by som sa o jej život. Ozaj, kde to chodíš do práce? Nie na transfúznu stanicu do NMNV?

si vedla a to o peknych par km. Nemam preco tajit, som z Trencina , milujem toto mesto...aj kvoli moznosti chodit do a z prace popri Vahu , obdivovat neustale sa meniacu prirodu,po premyslat len tak nad zivotom, som v meste a predsa v prirode...nie je to uzasne?
Ale dobyt Cachticky hrad mam v plane tiez, uz po niekolky raz...a teraz sa priznaj Ty, odkial ze si, ked sa bojis Rusalky?

Á, áno, chybička sa stala na mojej strane. Dedukoval som, že ak máš hrad vľavo a Inovec vpravo, že to nemôže byť ani Beckov, ani Tematín. Ale Trenčín to spĺňa tiež ak sa pustíš správnym smerom. A správnym smerom asi chodíš, keď si tam doma. Trenčín je fakt nádherné mesto! Ale aj mesto v ktorom žijem ja je fain. Akurát mal byť skôr schválený územný plán, pretože posledné roky sa tu stavia bezhlavo, surovo, bez citu k mestu. Ale od minulého týždňa máme nový územný plán. (Aj keď nám je možno prt platný, sila bubákov je neskutočná). Takže, keď idem z práce ja, neprechádzam cez Dunaj, hrad mám naľavo. Nevidím ho iba tuším kde je, pretože kráčam džungľou. Šedou džungľou betónovou. Hádaj, kde som?

Blava, neee? Bratislavu nepoznam ,ale vraj o Petrzalke sa hovori ako o betonovej dzungli. Nezavidim, veru nie. Moje stare sidlisko s nasim domom tesne pri hradzi, jaj , to je pohoda. Vysoke stromy mi sumia pomaly na balkone a ked rozkvitne sakura, tak....co Ti budem rozpravat, moje naj...mestecko balkon...
Som dobry detektiv?:)

Áno, si výborný detektív. A všimla si si, že sa odtiaľto všetci kamsi vyparili? Zostali sme tu sami, nebojíš sa? Čo keď Ťa začnem zvádzať? Ubrániš sa? Ovládaš karate, alebo iné bojové umenie? :-))))

nemam rada nasillie a na usmev mi snad neodpovies zdvihnutou pastou?
Zvadzanie cez PC...hm...ako Ti budem vidiet do oci? Aby som vedela, ze len tak "nekecas"?
Rusalka, prepac, ze vyuzivam Tvoj blog na taketo nieco...kde su ludia? :)

Násilie nemám rád ani ja. A proti úsmevu som bezbranný, vydaný na milosť a nemilosť. Ak sa na mňa usmeješ som v háji. Roztopím sa ako inoväť na slnku. Ozaj, a to nie je násilie? Veď ma pripravíš o zdravý rozum a potom si budeš so mnou bačovať ako uznáš za vhodné. Teraz sa začínam báť ja. Rusalkááááááááá, zelená rusalkáááá, Pomóóóóóc!!!!!

to sme dopadli, vsak? Najprv Ta nechce, potom Ta vola na pomoc, mna zase akoze chce a este kde nic -tu nic, uz krici preventivne o pomoc...toto su ti chlapi, co maju byt oporou? Hmmmm

vy ste to tu ale bezo mňa poriadne roztočili :-)))) Ale keď si to tak čítam, ani som tu veľmi nechýbala :-)))

Hmmmm... No vidíš to? A potom že žena nevie čo chce, ale otravuje kým to nedostane. Niekedy to platí asi aj na mužov. A muž je zase, ževraj, tvor, ktorý žene pomáha riešiť problémy, ktoré by nemala, nebyť muža. Niekedy to platí asi aj na ženy. :-)))

Chýbala si Rusalka, nepočula si ako volám o pomoc?

určite by som bola prišla... :-)))

najprv sa mi ponuka so zvadzanim, potom zaluje nieco, co sa nestalo, nechapem...Nepoznam chlapa, kktory by sa ma bal...tusim pojdem na ten Inovec s nejakym nahradnikom, pri ktorom budem kricat o pomoc ja, vraj sa to patri, keby nieco...Rusalka, pojdes s nami?

myslím, že Inovec je veľmi dobrý nápad... len aby bolo ešte počasie :-)

musi byt namraza...stromy su nadherne,ked su pokryte inovatou... cesta rozpravkovym lesom s Rusalkou...co viac si priat?
Uz len tych dvoch princov, vlastne, staci jeden a jeden celkom obycajny smrtelnik, ja som skromna :)r

ja vezmem svojho smrteľníka a Tebe tu pričarujeme toho princa :-)

beriem aj smrtelnika, len kde ho vziat? So Sivakom asi ratat nemozem, ked je taky zajko-bojko...uz aby sa mraz trosku pohral so stromami :)

možno sa Sivák nakoniec osmelí... možon sa len naľakal svojej rýchlosti :-)))

Netrápte sa zbytočne, dievčatá, nejako to vymyslíme, naplánujeme, vykonáme, zvýletujeme, nechajte sa prekvapkať. Teda to hovorím v tomto čase. Ovšem na vojne sa situácia mení s dopadom ďalšieho granátu. Ak by to nevyšlo, nezastreľte ma. Okolo mňa, hoci som mierumilovný človek, lieta teraz fúra granátov.
Predbežný návrh strategického plánu predkladám na schválenie v nasledovnom znení:
1. Prieskumnú skupinu v zložení Rusalka, Smrtelník, Hanka a Sivák navrhujem vyslať od Beckovského hradu na Inovec niekedy v októbri počas babieho leta. Baby zabezpečia leto, muži vytýčia trasu.
2. Rozhodný úder Považskému Inovcu navrhujem uskutočniť nečakane, operatívne v čase veľkej pravdepodobnosti obalenia Inovca inoväťou. Možno v novembri, decembri? Pri prieskume si vymeníme tajné kódy MT, ako základný predpoklad operatívnosti prepadovej skupiny. Nutnou podmienkou úspešnosti celej akcie je vybavenie členov skupiny fotografickými, respektíve kamerovými systémami s dostatočnou kapacitou pamätí a záložných zdrojov napätia. Každý člen skupiny musí byť, okrem vecí potrebných na prežitie v drsnej prírode, vybavený minimálne 1 kg úsmevu, 54 m dobrej nálady a odhodlaním ukoristiť Inovcu čo možno najviac perfektných foto a očo-záberov a zanechať tam všetok stres z doliny.
Doplňte, prosím, uvedený plán vašimi pripomienkami, resp. podpíšte ho ak pripomienky nemáte. Kto sa nevie podpísať, môže spraviť tri krížiky.

xxx Sivák xxx

ale ja sa teraz áno :-))))))))))))))))))))))))))))))))))

Rusalky sa rehocú, veď sa teraz áno. :-)))

Hanka sa kamsi stratila. Nezahliadla si ju niekde?

ale kde je teraz,to naozaj netuším... :-)

idem nahodou okolo, deje sa nieco? Mala som pocit, ze uz ma je tu prilis, chcela som nechat priestor aj inym :)

Dnes dopoludnia tu predostrel veľkolepý plán na spoločný výlet a asi chcel počuť Tvoj názor :-))))

plan je sice velkolepy. ale...
preco mam ist od Beckovskeho hradu, ked to mam z tychto koncin blizsie? Bude to len prieskum alebo vystup az na vrchol?
Preco prave 1 kg usmevu, ked sa bal aj toho jedneho, co som mu chcela venovat?
Zatial tolko, urcite si este na mnohe spomeniem...
A ak som mu chybala, stacilo zavolat, ved ako sa do hory vola...

Hanka, plány sú na to, aby sa upravovali, porušovali, ale aj na to, aby nás nadchli. Ak poznáš skratku na Inovec napr. od Spišského hradu a ostatní to schvália, budeme štartovať na Spiši. A v každom prípade chceme dosiahnuť vrchol, všetci. Aj pri prvom, aj pri ďalších stykoch, s velikánom Inovca.
A s tým úsmevom je to tiež na uváženie. Ak si myslíš, že 1 kg je málo, navrhni viac, prípadne sa môžeme dohodnúť, že každý zoberie toľko, koľko unesie.
Spomenula si si ešte na ďalšie vylepšenia plánu? Sem s nimi!
:-)))))

A beriete na výlet aj takých, čo sú v spektre biela-čierna bližšie k uhľovošedej? A aj toho úsmevu vlastním len rádovo v desať na mínus tretiu kilograma, ale Spiš poznám dobre..a na Inovci som v živote nebola ale rada by som..

skratka zo Spisa? Hmmm. Mne sa pacila cesta od Mnichovej Lehoty, pretoze uz po prvych krokoch som ju nazvala cestou jantarovou - nasla som na nej kusky jantaru, o poslednej etape - striebristej ceste som uz pisala, takze nejdem sa opakovat.
Usmevy nevazim, usmievam sa takmer stale, takze zalezi na ostatnych, kolko si nalozia.
Myslim, ze by to bolo pekne, keby sa pridalo viac ludi, bolo by viac usmevov, mozno by sa potom mohol aj niekto lahsie "zasit", keby nevladal vyfucat az na vrchol.
Vylepsenie -Rusalka s gitarou - s pesnickami sa vzdy lepsie kracalo ....

Dobre Hanka, môžeme ísť aj od Mníchovej Lehoty. Tou cestou sme pred x-rokmi znášali kolegu, skoro dvoj metrového chlapa na nosítkach až takmer ku chate, ktorá už neviem ako sa volá. Spod vrcholu Inovca v snehu miestami po pás a večer potme. Ale o tom potom. Pozoroval som tam, okrem ihlíc inoväte, ešte jeden zaujímavý úkaz. Hore na hrebeni bol sneh miestami zamrznutý tak, že mal pevnú kôrku. Vážil som vtedy cca 65 kg (dnes som pribratejší o cca tri kilá, pri poslednom vážení pred rokom som mal 68 kg, ale pri výške 168 cm to je takmer fuk). Skrátka ja piadimužík prechádzal som sa po škrupine ako po asfaltovej ceste. (Rusalky to poznajú.) Vysoký a oveľa ťažší kamoši sa prebárali po pás do snehu a tohto jedného to tak vyčerpalo, že ak by sme mu neboli pomohli, bol by tam hore zmrzol. Vtedy asi jediný raz som bol rád, že svoj nos mám umiestnený bližšie pri zemi ako ho majú priemerní chlapi. Inak vždy som to bral ako nespravodlivosť. No predstav si, že chceš dať niekomu po papuli a on by stál na stoličke. :-))) To jednoducho fyzikálne zákony a dlhé ruky dlháňa nedovolia. A tak ma už dávno prešla chuť dať niekomu po papuli. Ani menšiemu nie, pretože poznám ten zlý pocit vzhľadom k väčšiemu. :-))) Ale zistil som, pozor, teraz príde úžasný objav, o ktorom mnohí ani netušia, skrátka zistil som, že na pohladenie poslúžia aj ruky krátke!!! Stačí, aby korenili pri srdci.

Kamélia, neváhaj a poď. Bude to fain, ak sa stretneme viacerý. Úsmevy sa nesčítajú, oni sa umočňujú. Bolo by preto dobré, ak by si si priniesla minimálne dva, alebo aspoň čosi nad jeden. Umocnením čísla rádovo desať na minus tretiu sa dosť ťažko dá dostať do vysokých kladných hodnôt. :-)))

krasne si to o tych rukach...nechcem Ta strasit, zo mna je "kus baby", ale priatelske objatie, ci pohladenie sa nam snad ujde vsetkym, ked uz Ti rucky zacinaju pri srdci, ale vies , ze aj mne?
Ak myslis chatu pod Inovcom, tak sa tak aj vola Chata pod Inovcom

Hanka
Nebojím sa, nenastrašíš ma. Ja totiž „kus baby“ hladím už – tak si predstav, presne zajtra tomu bude 25 rokov. Teda hladil som ju aj pred sobášom, ale nejaké prestávky tam boli, napr. za socializmu som ju nemohol hladiť v pôrodnici, celkom 3x, alebo teraz na jar, keď sa odsťahovala. Ale ako to bolo s tými granátmi? Zdá sa, že minulý týždeň jeden dopadol celkom blízko, vybuchol a ja sa doteraz z toho neviem spamätať.
To s tou chatou je zaujímavé. Ako by sa asi mohla volať, keď je tesne pod Inovcom?
:-))

ak by si chcel, mozes mi sukromne napisat viac, kamarati hovoria, ze som vybornou butlavou vrbou...
napriek ukecanosti viem aj mlcat, pocuvat, obcas dokonca poradit...

rada sa pridám, len ešte musím zistiť, kde to o čom sa tu s Hankou bavíte je a či sa tam dá prenocovať.. a keď už spomínate tie "baby" a tých "piadimužíkov" , nuž, nič v zlom, ale v mojom prípade boli všetci dôležití chlapi v mojom živote nižší ako 170 cm .. ak začnem dedkom a skončím mojim synom, napočítam ich veru aj zo šesť, ani neviem, čím mňa oni a ja ich tak priťahujem ( lebo, zaujímavé, s väčšinou z nich som si dobre rozumela) a to som, si myslím, tiež taký kúsok baby...ale to len tak na okraj , možno o tom raz niečo napíšem

Myslím, že ak by sa nám tá túra podarila zorganizovať, že by bolo fain, ak by nás bolo čo najviac. Vitaj v kŕdli.

hrkúúú, hrkúú..:)