zelená rusalka

Najskôr meškalo lietadlo. Dve hodiny. Tak sme čakali v kaviarničke s výhľadom na príletovú tabuľu. Netrpezlivo. Ani tá káva sa pri takomto čakaní nedala veľmi vychutnať. A nečakali sme len my. Všade naokolo sa to hemžilo nedočkavými, zvedavými a ospalými psami.

Nakoniec predsa len prileteli.

Ani zďaleka to však neznamenalo, že budeme čoskoro doma. Najskôr sme sa museli zastaviť so synovými kamarátmi na pivko. No čo už, nevideli sa skoro tri mesiace. Navyše to bolo stretnutie veľmi príjemné a tak hoci doma čakal obed a koláče, neprostestovala som.

Potom nás ďalší synov kamarát zavolal na zmzlinu.

Doma sme mali na seba len kúsoček voľného času. A tak starší zo synov predviedol nový prírastok do našej pomerne veľkej zbierky hudobných nástrojov - nové ukulele.

Netrvalo dlho a prišli k nám ďalší synovi priatelia. Sedelo sa na teraske, popíjalo vínko, jednoducho to bol taký privítací deň. Ani som s nimi nevydržala do konca.