zelená rusalka

byt opat sama sebou je uzasne, urob pre to vsetko, aj ked to spociatku boli...

mno ja som dlho rozmyslala davno, ze co slobodomyselnu rusalku pritiahlo opakovane k mojim clankom o (ne)slobodne ...myslim ze je ti je svojim sposobom velmi blizka .

Prva strofa je hodne drsna, taky pocit ...brr ,
a chladna sebalaska .. treba vrucnu ..
Je mi ta basen blizka z niekdajsich castych pocitov (az na tu prvu strofu) a nastastie coraz menej prichadzajucich ...

treba na vzduch a nelapiť sa do pavučín,jasné ? ;)

a ak Ťa spútavajú krehké siete neslobody, potom asi nezostáva iná možnosť než sa so svojou milosrdnosťou nemilosrdne porátať a krehké siete neslobody rázne spretŕhať.. som si istý, že keď sa oprieš o svoju vnútornú silu a blízkych ľudí, dokážeš jedno i druhé...

si dovolit byt milosrdnou k sebe samotnej, obratit pozornost na seba? mozes si to dovolit? dovolis si to sama? mas na to pravo? ja odpoved poznam, poznas ju aj ty? ;) :)

Držím palce.

Nakukni na môj blog, možno budeš "prinútená" usmiať sa na zamračenú nedeľu. :-)

je mi až priveľmi blízka... :-(

A som rada, že z nej máš "brrr pocit" :-)))

dané výchovou... minulosťou... ťažko sa trhá čosi, čo je tak hlboko vo vnútri...
Ale súhlasím so všetkým, čo si napísal :-)

a niečo pripíšem :-))

A ja sa usmievam... to si zas netreba myslieť, že sa pre takéto pocity prestanem naveky usmievať :-)

silná báseň. Aj som sa do tej siete zamotal, no krídla boli silnejšie ako jej vlákna...

"Dotýkam sa krehkých sietí svojej neslobody", je načase ich popretŕhať. Posielam Anjela, mne pomohol, teraz pomôže tebe ;)

možno mi na chvíľu požičia svoje krídla... :-)

Je ťažké bojovať s výchovou, ktorá nám síce dosť dala, ale často aj viac vzala...vypestovala v nás isté bloky, ktoré nás zväzujú a ... . Viem, aké to je, ale vďaka tebe Rusalka viem, že sa s tým dá bojovať, aj keď to stojí mnoho síl... a priznávam, že nemám rada slová ako lútosť, súcit.....nemohúcnosť.....držím palce, nech sa ti to podarí :-))

vďaka... :-)
naozaj som sa akosi pozaplietala a neviem sa rozmotať...
verím, že to už nebude dlho trvať...

Očarila si ma. Zamotaná do pavučín cítim na sebe priehľadné šupiny. Nevedela som, že niekto môže moje ja posledných dní tak dobre a výstižne. Odraz na hladine šepce chladivým nepokojom a odhodlaním nevzdať sa. Ďakujem.

Sú to pocity, ktoré z času na čas prežíva asi každý z nás. Niekto si to možno uvedomuje viec, niekto menej...
A ďakujem za návštevu :-)