Bol to zvláštny pocit, keď sme sa s bratancom vracali po naozaj dlhej pauze do dediny nášho detstva. Netrúfali sme si vopred odhadnúť, či aspoň niečo bude také ako si na to pamätáme. O tom, že mnohé také bolo, som písala už v predchádzajúcich častiach. No vôbec sme si nedokázali predstaviť, že by si ešte niekto pamätal našich starých rodičov. Starý otec dostal vo Vrdoch miesto riaditeľa obecnej školy v roku 1938, čo bolo skutočne dávno. Bolo to jeho posledné pôsobisko. Síce sa odtiaľto so starou mamou už nikdy neodsťahovali, ale odsťahovali sa ich deti – môj otec a moja teta. Takže tu po ich smrti nezostal vôbec nikto. Žiadne väzby. Žiadna rodina
Boli sme prekvapení, že napriek tej časovej vzdialenosti, ostali prítomní v spomienkach ľudí, ktorých sme streli.
Naša prvá návšteva patrila vo Vrdoch cukrárni. Voňavej, v ktorej si majitelia pečú všetky zákusky sami. Tu sme sa naraňajkovali a prvé slová pani cukrárky po zistení kto sme patrili našej starej mame. Boli o tom, ako pred týždňom spomínali našu babičku. Jej meno Eliška, ktoré bolo kedysi vraj nezvyčajné sa stalo teraz v obci populárnym.
Prvý človek, ktorého sme po viac ako dvoch desaťročiach od našej poslednej návštevy stretli v obci a rozpráva o našej babičke, akoby to bolo všetko len nedávno.
No a potom prišla na rad hospoda. Tam sme stretli prvého žiaka nášho starého otca. Pamätal jeho prísnosť. A prezradil nám, že ho ako žiaci prezývali Cesnakový kráľ.
Áno, cesnak jedol starý otec skutočne denne a bola to vec, na ktorú spomenuli všetci tí, ktorí si ho pamätajú.
Prvý deň bol naklonený našim spomienkam skutočne priaznivo. Ako sme tak blúdili po dedine, spomínali a míňali známe miesta, oslovil nás pri obecnom úrade muž v aute. Keď počul odpoveď na svoju otázku čo hľadáme, vystúpil z auta, predstavil sa ako starosta a pozval nás k sebe. Bolo vidieť, že má radosť. Pán Šindelář si pamätal starého otca a vlastne až tu sme sa dozvedeli, že bol náš dedo dlhoročným kronikárom obce. Dokonca sme boli ako jeho vnuci okrem neobyčajne milého privítania aj obdarovaní. Starosta nám daroval knihu, ktorá vyšla k 700-tému výročiu obce, a v ktorej sme našli aj doteraz neznáme fotografie starého otca.
Starosta obce Antonín Šindelář ml.
Starý otec je ten fešák v strede
No a dostali sme každý aj pamätné brúsené poháre. Hoci sa považujem tak trocha za starosvetskú, nemám vitrínku na sklo. A tak zaujali čestné miesto na polici s knihami. Lepšie pre ne zatiaľ nemám.
Boli to samé príjemné stretnutia. Pani knihovníčka pracujúca na obecnom úrade si pamätala babičku ako vzornú a pravidelnú čitateľku.
Ale i tak boli pre nás asi najkrajšie spomienky na starého otca od muža, ktorý sa skoro ráno vracal z rybačky popri našom stane.
Najskôr sa len tak pristavil na kus reči a keď zistil, kto bol náš starý otec, začal rozprávať. O tom, že ho ako dobrého študenta starý otec doučoval latinu, aby sa dostal na gymnázium. O svojom živote, ktorý bol napokon celkom iný a oveľa prozaickejší a aj o tom, že ešte stále latinčinu nezabudol. A spomenul tiež cesnak. Potom na nás v dedine z bicykla kričal: „čau!“
No a na záver sme navštívili školu. Je celkom iná. Zmodernizovaná. V starom krídle je však umiestnená riaditeľňa a zborovna. Priamo v miestnostiach kde bol riaditeľský byt. Kde strávili časť svojho dospievania aj môj otec a Pavlova mama.
Zástupca riaditeľa si samozrejme starého otca pamätal tiež. Bol ochotný zísť do archívu a za chvíľu sa vrátil priam s pokladom s jeho osobným výkazom. Bolo to zvláštne, mať o ňom zrazu toľko informácii.
Stále som to ešte celé vo vnútri nespracovala. Čítam knihu, staré listy, pozerám fotografie a skladám si svoju minulosť a minulosť mojich predkov.

Komentáre
:)
Človek,ktorý holduje rybárčeniu
Tož,nech sa Ti rodový strom pekne rozrastá.
Hogo vitaj :-)
Joj Teide...
bolo v ňmo veľa zaujímavých ľudí :-)
murakami :)
BV... a čo strarý otec?
nooooo
Rusalka,...príjemné spmínanie so starým otcom
BV... tak potom je to OK :-)
šmykli sa prstíky
Derechura... tento rok by sa dožil 122
Rusalka
pardón že som sem vkĺzol
A aby to bolo k článku,tak Mirakamiho som nečítal,Camusa áno ;)
Derechura :-)
Teidúšik
A keď si nečítal tak si prečítaj... už je dosť vecí aj preložených...
určite nesklamú... ani jedna :-)
Rusalka
Aha..nevadí
Tož,nechám si poradiť,díky ;)
Teide, potom sa pochváľ,
teide :)
rusalko čau :)) príjemné čítaníčko ;))
Čau Em-ko :-)
Cakalo vas prijemne prekvapenie ze si ludia spomenuli
Áno believ :-)
Možno ešte i tam nájdem niečo zaujímavé :-))
Rusalka, tak to ak mas moznost do archivu ist tak chod,
Believer, verím, že áno :-)
Rusalka ja som na vyske 3 dni presedel v archive, nedobrovolne :)))
believ, ja mám atmosféru archívov rada :-)
Rusalka, ved ja mam tiez rad atmosferu archivov
:-))
Snežka vďaka
Rusalka
rusalka
Plpko, Topas...
:-)) Učiteľ,
misolietavec :-)
A bol to naozaj mimoriadny človek... asi do môjho detstva urobil najhlbšiu stopu :-)
A neviem, či je pre rusalky až taká pocta, že z nich cítiť človečinu :-))
A co ten erb? Lev, variaci sa v kotli s bylinkami? :-)
misolietavec
dedinu založil Oldřich z Lichtenburgu (to je tá zrúcanina Lichnice, o ktorej som písala) v roku 1307 a tento rod má celko iný erb...
A názov Vrdy by vraj mohol byť z nemeckého das Wehr - jez, splav (hať) ... čiže Vrdy ako miesto, kde bola niekdedy prehradená rieka... ale je to len domnienka :-)
Domnienka ma akosi vnútorne neuspokojuje,
aj vo Vrdoch, aj u nás :-)
Niečo ako genealógia
Venujem sa tomu niekoľko rokov a stále ma to ešte baví.
Ak máte podobné záľuby a predpokladám, že áno, tak
odporúčal by som rôzne genealogické programy Napríklad free program Ancestry- Rodokmeň
http://www.instaluj.cz/ancestry-rodokmen
Webové rodokmene:
http://www.rodokmen.com/
http://www.generacie.sk/
http://www.myheritage.sk/
V angličtine:
https://www.geni.com/login
http://www.gencircles.com/info/link
Dolcíno