Ešte necelé dve hodiny a moji synovia budú konečne na mieste.
A ja budem opäť vo svojej koži.
No usmievam sa už od poobedia, keď som dostala mailík zo Singapurského letiska. Také malé virtuálne pohladenie, ktoré mi poslali počas dlhej cesty. Zmenšili ním obrovskú vzdialenosť, ktorá nás delí. Stačili tri vety a boli sme spolu.
Sedím pri počítači. Okno dokorán. Spať pôjdem až keď príde ďalšie pohladenie.
Vonku počuť tlmené hrmenie. Kdesi v diaľke sa blýska. Myslím, že o chvíľu začne poriadna búrka. Preklenie ten čas čakania.
Milujem búrky. Keď zo sebou prinášajú dážď. Dážď, ktorý sa snaží prehlušiť hrmenie.
Dážď, ktorý zmýva strach a neistotu.
Komentáre
Tam už prší ?
:)) Rusalka... ja robim to iste
ja už som kľudná
Ešte neprší Teide... ale čakám :-))
Dážď,
Bublinka, je to super však?
Vikina, nuž kozmetika nie je taká dôležitá... :-)
Snežka, dážď je nádherne voňavý :-)
aj u nás
Rusalka
nech je čo najviac emailíkov...
Janusha, hrmí a blýska sa čoraz viac :-)
Vďaka Viki :-)
ranko, rusalka
občas nejakú foto ukáž, tie ďaleké kraje ja rád
Ahoj kočky
Kordélia, dobré ránko :-)
A správy prišli dobré, synovia sú už u protinožcov...
Sagi...
Nepodpísaný anonym... deravé srdce?
Rusalka,
nepodpísaný anonym :-(
Uff
Takže, ten krivý ber s rezervou, nakoniec, veď je krásne, vykúpané ráno. Otoč aj ten Tvoj, prosím, na usmiaty.
:)
Vďaka Hanka :-))
Rusalka, prajem Ti, aby si počas odlúčenia cítila povedomie súdržnosti,
Tak
Always, Maco... vďaka :-)
a prvé správy sme si už vymenili, takže sa vlastne teším na všetko, čo synovia v Austrálii počas leta zažijú :-)