zelená rusalka

bolí dlho a veľmi.. a niektoré túžby sa jednoducho nedajú len tak premeniť na sen..sú na to veľmi silné a tvrdohlavé
...a pozor..majú tendenciu sa zosiľňovať :)

keď po niečo mtúžim,dupem nohou,až kým si to nevydupem :)

nie je v tom aj prilisne ocakavanie... chcem... uvolni sa, neocakavaj, nechci, ved tak ju mozes aj odplasit alebo celkom zahnat... pozor aby si o nu neprisla ;)

neviem,či prílišné očakávanie... je to totiž jedna z tých túžob, o ktorých občas snívam, hoci viem, že sa nikdy nenaplní...
Ale i tka by om o ňu nerada prišla :-)

musela si mať poriadny dôvod, či zážitok...

dnes skúsim dupať nohou...

neviem, či túžby-sny dokážu bolieť dlhodobo... skôr myslím, že nie... taký sen by sme od seba potom asi radšej odplašili...

nikdy nehovor nikdy...
ale jednu taku nenaplnenu mam aj ja... a uz ju vlastne aj nemam... ved uz je nerealne ocakavanie jej naplnenia a nedam sa nou, bolestou z nej znicit ine... :)) zijem pre ine... tuzby a sny :))

nech sa premeni na skutocnost .

nie každý deň je podľa našich predstáv... kým bolí málokedy, dá sa to zniesť, ak často, tak bolí stonásobne.

hm, ja som to mala vcera podobne ... Pozrela som si velmi krasny film a dajak sa mi zacalo neodbytne ziadat objatie.

snami unášať...
Bolesť mi snenie zväčša nespôsobuje... asi som sa včera v tom sne necala uniesť priveľmi ďaleko..

Tento sen je naozaj nepremeniteľný...

snenie ma nebolieva... toto bola výnimka...

prezraď... už som dávno nevidela niečo dobré :-)

je to Snow cake ... o autizme, vysporiadani sa so smrtou, snehovych vlockach trblietkach, otvorenosti a tak ... velmi krasny detajlny film , aspon pre mna .

aj keď omnoho ľahšie riešiteľný.. stačí nájsť spriaznenú dušu, načiahnuť ruku, a je po osamelosti..
s autizmom to bohužiaľ také jednoduché nie je...

naozaj myslíš, že je to také jednoduché...

no pripúšťam, že nájsť spriaznenú dušu obvykle také jednoduché nie je..

hm neviem co k tomu povedat. Ja neviem co autisti citia . A co je pre koho jednoduche je tiez otazne ...

no z faktu, že medzi ich svetom a svetom ostatných ľudí je akási neviditeľná bariéra, usudzujem, že vo svojou uzavretom svete sa cítia osamelí, že im chýba blízkosť, po ktorej si zatúžila aj Ty, keď si pozerala Snow cake...

Z časti viem, aké to je keď po niečom túžiš... túžila som aj ja...dnes mi je to žiaľ už jedno ..ako tvrdí moja bútľavá vŕba, prečo očakavaš niečo od niekoho, kto toho nie je schopný? Napriek tomu to chcem... a mrzí ma, že to nemám šancu zažiť...

ahaa, tak to chapem ... ta autistka, tam asi bola netypicka, lebo vcelku komunikativna, myslim, ze som ju snad ani nevnimala osamelo . Mozno skor vsetkych okolo . Mne lahko chyba blizkost, nikdy som jej nemala ani dost, ani nadostac, je to taky fakt, obcas len vypluje napovrch,
pkeny vecer

tu by som trošku oponovala... to Tvoje "nikdy" sa mi tak celkom nepáči... predsa len exstujú chvíle (kratšie, či dlhšie) kedy pociťujeme plnosť blízkosti...

:-)

žeby si ešte "nikdy" nepocítil plnosť blízkosti?

to "nikdy" je však poňaté v tom zmysle, že keď nám začne plnosť blízkosti chýbať, tak začneme pociťovať nedostatok... a v tom je to práve "nikdy"...

blízkosti nikdy nie je ani dosť, ani akurát, ani príliš...

myslim, ze rozumiem tomu spochybneniu nikdy ... i to moje je prehnane .

myslím, že tu je vidieť rozdieľ medzi mužským a ženským pohľadom na pocit blízkosti...

to niekedy tak býva , že Ťa premôže smútok nad tým , že nemôžeš uskutočniť to čo chceš a snívanie zabolí , lebo snívaním to nedokážeš plnohodnotne nahradiť . je to akoby si niečo strácala a nemôžeš to zastaviť . vyšmykuje sa Ti to z rúk . k tomuto stavu sa môžeš dostať aj bez nejakého zážitku . jednoducho to príde . ale aj odíde . smútok nahradia iné vnemy . zážitky . hlavne ak cítiš oporu blízkeho človeka . podanie ruky , objatie . a všetko zlé je preč .

vari jediné obdobie v živote chlapa, kedy prežíva úplnú blízkosť, je doba, keď sa v tele matky pripravuje na svoj príchod na svet.. len škoda, že nám na toto obdobie zostáva len matná spomienka.. možno len ten pocit, že úplnú blízkosť sme už mali a stratili.. a hoci ju celý život hľadáme (v lonách žien), zažívame ju vždy len na prchavú chvíľu.. a aj to nám k pocitu úplnej a dokonalej blízkosti vždy aspoň kúsoček chýba.. :((

ale to co vravis zazivaju aj zeny predsa v brusku...a moja sa nepodoba tuzbe po tejto blizkosti, i ked zahrnuje ony pocit bezpecia

vyspala som sa na to...
nesmiem asi tak často vtupovať do snov...

nechcem povedať , že by sa mal človek uspokojiť s tým čo má , ale minimálne by si to mal vážiť . Tvoj výklad úplnej mužskej blízkosti a jej celoživotnom hľadaní ma prekvapil . nič v zlom ale buď ste tak nároční alebo pomalí . alebo hľadáte ospravedlnenie celoživotného hľadania ?

ja to tiež tak riešim . vyspím sa jednu alebo dve noci a je to OK .

vraj "zvláštny pohľad", "ste nároční alebo pomalí", " hľadáte ospravedlnenie"...
kdybych to byl vědel, tak bych sem nechodil.. :(((

niečo negatívne?
Len ma prekvapil... napríklad i pohľadom na dokonalé prežívanie blízkosti v lone matky :-)

nie je vari spojenie s matkou v jej lone o dokonalej blízkosti? nie je o spoločnom krvnom obehu? nie je o prijímaní výživy z tela matky? nie je o dotyku celým povrchom tela? nie je o non-stop vnímaní jej tlkotu srdca? nie je o vnímaní a prežívaní jej pocitov?

naozaj nezopakovateľný...
takto lepšie chápem pocit nenaplnenosti... z tohto pohľadu je pochopiteľný :-)

tak ten rozdiel je o. i. v tom, že kým muž aj žena zažili rovnaký pocit "zvnútra" (s matkou), len ženy ho zažijú aj "zvonku" (ako matky)...

život je plný bolesti, len okamihy radosti a šťastia ho robia znesiteľným...asi

to by bolo príliš pesimistické...

občas chýbajú maličkosti, priatelia (to maličkosť nie je)...a inokedy zase niečo iné...aj premena túžby zo sna na skutočnosť často zabolí...

môjho života... máš pravdu, bol to pocit absolútnej blízkosti :-)

niekedy i nemožnosť premeny...

bolesti ani nedokážem vyhnúť...tak ju teda idem precítiť, aby som vedela, že existuje aj radosť...

naivne som verila (možno stále verím), že nič nie je nemožné...

som sa zarozmyslala, myslim ze snad prvy krat chapem hogovu neustalu predstavu lona ako pristavu .. ale ked to znegujem, tak prave tym, ze matky zaziju tehotenstvo, preziju aj nenormalny pocit straty ... a u synov byva niekedy toto odlucenie este drsnejsie pozdejsie, aspon ja som poznala mnohych,ktori mali tendenicu negovat ten uzky vztah s matkou. Takze pocit neuplnosti sa moze znasobit nieze ubudnut. (neviem nie som matka)

Vo mne predstava navratu do lona nevyvolava nic extra, tak ako pocit, ze raz tam niekto bude 9 mesiacov. Teraz uz to mam podstatne otupene, ale niekedy sa mi to nepacilo uplne. Je to taka nutena blizkost ... toto asi bude zniet podstatne horsie ako hogova tuzba.
Kusa ma desi ze sa z tehotenstva neda "vyzut" ani z toho "mat deti" ked uz ich raz clovek ma. Strata slobody. Mozno preto mam taky pocit neustalej nedostatocnej blizkosti, lebo ja jej ani vlastne dlhsie nie som schopna.

no súčasne je o zisku.. napríklad v tom smere, že jednotlivec sa stáva súčasťou celku, ktorý ho presahuje a ktorého výsledkom a zmyslom je "nesmrteľnosť"...

mne to tiež trvalo dlho :-)

hm, ja ale taku nesmrtelnost ako citavam na blogoch a vidavam medzi ludmi nechcem . Mne sa fakt paci malo vztahov ...

a dokonca nie je ani o (ne)chcení.. a ak predsa je, tak len čiastočne...

hm .. ja to tak uz neznasilnujem . Jedna z mala veci, ktoru som sa rozhodla nekorigovat a neprikazala som si "milovat" tehotenstvo, chciet byt matkou a tesit sa nutne na dieta .
Ale tak predsa , obcas sa vidim,ze by to mohlo byt fajn , tak ma kusa znekludnuje, ze ten elementarny krok , akoze byt tehotna este furt ma skor desi ako laka :).

je to mozne :)
asi je zakladom vediet, co vo vztahu chces najst . Potom i nesmrtelnost alebo ako sa to povie, je lahulinkym vyskom oboch .

Idem balit, bolo to prijemne pokecanie . Pekny vecer.

tehotenstvom na seba žena berie doživotnú zodpovednosť za život inej ľudskej bytosti..
a to je zodpovednosť, ktorej ju zbaví - poviem to dosť ponuro - len smrť...

ďakujem za komenty...
vieš, ja som si dlho myslela, že nie som vhodná byť matkou... a celé sa to samo akosi zvrtlo :-))
šťastnú cestu...

ale mam pritom dobry pocit :-) Pocit blizkosti, no nie naplneny :-))) Dobru noc :-)

a po čom/kom si tak túžila? :)

o predmetoch mojich túžob radšej zatiaľ písať nebudem :-))