zelená rusalka

a ak,tak ma tam desia vypálené polia chmelu :)
A inak som absolútne,nepoznám presnú cifru,ale absolútne verný,partnerke,desine atp :)

ani by som tu nemala, že niekedy aj o tej orosenej. To je tá naša spoločná známa :-)))

"virtuálny" znamená "skutočný"... :-)

tušila som, že prídu aj takéto záľudné odpovede :-))
Ale napiek záľudnosti odpovede, súhlasím s vysvetlením obsahu slova virtuálny :-))

je to nevera a ide od nej len malý krok ku skutočnej viem o čom píšem, prežila som to.

šlo o náhodu? ;-))

že je to nevera.
Jednoducho je tu virtuálny svet ešte krátko. A pohybovanie sa v ňom ešte nebolo "zahrnuté" do modelov normatívneho, či etického správania sa.
My samy niekedy nezvládame boj s jeho lákadlami. Hoci cítime, že nie všetko, čo v ňom robíme je celkom "čisté".

radšej sa nezamotajme do slova náhoda :-)))

nech napise niekto kto este nebol neverny...

no veď zamyslieť sa môžme ja my, ktorí sa tu vo virutálnom svete pohybujeme skoro denne. Nie?

neverný sebe. skoro celý život :-)))

pre ďalší príspevok: nevera sebe samému... hm, hm :-)
Ale že skoro celý život, tomu neverím :-))

keby si tušila, ako som sa podvádzal, ako som si klamal... a vieš, aký cirkus som si urobil, keď som sa pristihol? ešte som si celkom neodpustil :-D

A to si musíš sám? Nemôže Ti niekto druhý? :-))
Lebo ja mám dnes takú odpúšťaciu náladu :-)

mna dnes myslenie boli:))))

túto chorobu mám často :-))))

keď som sám proti sebe ondil, tak hádam ani nie :-× niektorí už skúšali, ale vtedy som mal sklon v krivotách pokračovať. predávanie odpustkov už dávnejšie nefunguje. poviem ti tak: na odpúšťanie sebe mám ©.

také céčko v krúžku :-)))

ten má :-p

si vybavím... a just

ak prezradíš :-))))

že Ty len pivo :-))))
A ajhľa :-)

to som si myslel aj ja :-)
k veci: u seba. neviem, či to tam poznáš. ak nie, spýtaj sa seba a prápadne si zožeň u seba mapu.

sa v sebe trocha poprehrabujem :-)) hádam nájdem... keď nič iné, aspoň túmapu :-))

že tá čokina aj bude :-)

No dobre teda :-)))

je to menšie zlo,ako nevera virtuálna..pretože..ak si v kine predstavim,že sa milujem s hlavnym predstavitelom..ak sa tak vžijem do románu,že prežívam lásku spolu s hlavnou hrdinkou..je to tiež nevera?..a inak..ruku na srdce..ak je človek neverny..čo ho k tomu vedie?..nedostatok..nedostatok čohosi..tým pádom sa zodpovednosť za neveru prenáša na oboch partnerov..a taky virtuálny vzťah môže pomôcť reálnemu vzťahu odhaliť to,čo chýba..a následne ho napraviť..)))..alibisticke?..))))

Hoci nerozdeľujem zlá na menšie a väčšie.
Myslím, že prežívanie pocitov hrdinov kníh a filmov za neveru považovať nemožno :-) I keď aj to je istým spôsobom virtualita.
Myslíš, že dvaja ľudia, pokiaľ chcú, nedokážu sami odhaliť to, čo ich vzťahu chýba?
Aj keď pripúšťam, že existuje forma internetovej komunikácie, ktorá môže reálne vzťahu pomôcť. Napríklad aj diskusie ku vzťahovej problematike a pod. Človek si aj v tomto priestore môže ujasniť niektoré svoje postoje a môže prísť na omyly vo svojom správaní.

ved to je len o tebe samej ako si to vysvetlis a ake mas hranice.

Virtualita je to iste ako sen a ak snivas o niekom inom,tak to je tiez potom nevera ?

Kazdy mame svoju intuiciu a tak by sme mali vediet co je dobre a co zle.

je na rozdieľ od sna uvedomelá činnosť.
Hoci si ňou môžme napĺňať i svoje neuskutočnené sny.
A myslíš, že na rozpoznanie toho, čo je dobré a čo zlé (sú to Tvoje pojmy, nemám ich rada a sú relatívne) stačí naša intuícia?

PS Na koláčiky som nezabudla :-)

alebo inak povedane..ked jedna strana chce a tá druhá nevidi dôvod,pretože si neuvedomuje,že to,čo má,môže aj stratiť?..vieš..niekedy aj dôvod na žiarlivosť dokáže vzťah posunúť vpred..

začala som písať virtuálny svet..a presne o tom bude..virtuál je ako vitamín pre zdravého človeka..)))..teda..mal by byť..ak sa správne poníma a užíva..)))

nie za sebahľadanie, ale za radu. veď tú si chcela, nie?

si vistuál užíva spôsobom sebe vlastným.
Len ma zaujímajú naázory na tú hranicu, kedy sa už dá hovoriť o nevere.
Ako túto hranicu, pociťujeme. A či vôbec nejakú máme.

pomôže nájsť najvýhodnejší smer. ale žeby v tom bolo aj dobro-zlé hodnotenie?

no veď hej :-))
ale ponaťahovať Ťa trocha môžem, nie?

a Ty len za čokoládu vymeníš!? sa nenbíš za taký cenový dumping?!? :/

to je taká tá iluzórna predstava o tom, že vista je fasa? :-)

Chceš aby mi intwist zdvyhol ceny? :-)))

teraz sa smejem :-)

cenové pudingy robím všetkým obchodným pravidlám naprotiveň. som známy protiva, veď vieš :-)

tak ako Always píše..pretože každý ich máme niekde inde..)))
a o mojich hádam počuť nechceš..)))

Veď vravíš, že čosi o virtualite chystáš :-)))

... vieš, že duševná nevera je najsamhoršia? Vieme, že myslíte na celkom iného, keď sa s nami ľúbite. No keď si s ním navyše aj začnete písať. No neviem, ktorý to ustojí.

že duševnú neveru možno považovať za horšiu, ako náhodný telesný poklesok...

snažil som sa mojimi troma. Zelenkasto priehladná ..malo byť. Prepáč.

presne tak, ako to malo byť :-))

mnohý to neustojí aj bez nevery...

Viete, ktorá nevera sa najľahšie odpúšťa?Ta svoja.

Myslíš?

... vždy som bojoval i za vlastnú ženu. Aby jej závideli. A odpúšťať? A na čo? Veď Ti aj tak nik neodpustí!

je fajn, môcť si povedať, že si nebol nikdy neverný :-))

strach z „hriešnych“ myšlienok vychádza z predstavy, že „myšlienka je matkou činu“ a
že najlepší spôsob, ako sa brániť pokušeniu, je hriešne myšlienky vytesňovať a potláčať.
lenže myšlienky nie sú kabát, ktorý si jednoducho neoblečiem a tým celú vec vybavím.
myšlienky možno vôľou ich ovládať len v malej miere, zaiste aj preto, že vyvierajú
z podvedomých túžob a predstáv, a tie sa nedajú ovládať, a už vôbec nie zakazovať.

za účinnejšiu obranu proti „hriešnym“ myšlienkam preto považujem postavenie filtra
medzi túžby a myšlienky na jednej strane a činy na druhej strane.
inými slovami:
človek by mal byť (skoro) absolútne slobodný v myšlienkach, a zodpovedný v činoch.

... takého chlapa asi nepoznáš. Každý sa raz dopustí nevery. Aby si odpustil. Vždy sa vraciame do hniezda. Ako lastovičky. Kakajú mi na balkón už cez desať rokov. Každý chlap, ktorý tu napíše, že nebol, je automaticky podozrivý. A žena detto.

S tým záverom súhlasím
Len je otázne, či to, čo konáme vo svete virtuality možno považovať len za čisté myšlienkové pochody?

Skôr si myslím, že je to vedomé správanie, čiže činy. Aj keď prebiehajú len v našej hlave, vo forme predstáv a obrazov. Ale taká je asi podstata činov vo virtuálnom svete.

tak ma tu nepleť :-)))

nie sú len myšlienkové pochody, sú to aj činy.. no pokiaľ naše virtuálne činy zostanú uzavreté vo virtuálnom svete, majú bližšie k snom, túžbam a hre (na priateľstvo a lásku), než k ich reálnemu uskutočňovaniu, než k reálnym vzťahom a činom...
svet virtuálnych vzťahov je síce súčasť reality, no má svoje zvláštnosti - v niečom svet reálnych vzťahov predčí, v inom mu nesiaha ani po päty.
rozdiel medzi reálnym svetom a virtualitou mi pripadá asi taký, ako medzi dokumentárnym a kresleným filmom.
svet virtuálnych vzťahov považujem za obohatenie reálnych vzťahov, no neberiem ho smrteľne vážne...

Keďže ho neberieš smrteľne vážne, asi sa Ti nespája so "smrteľným hriechom" nevery...
Ale predsa, vôbec by ti nevadilo, keby si zistil, že Tvoja partnerka prežíva citové vzplanutie v tomto prostredí?
Tiež by si to bral tak, že sa len obohacuje?
Alebo myslíš, že na tento druh obohacovania ten druhý z partnerov nemôže prísť?

Ja viem, priveľmi reality sa dotýkajuce otázky, k takejto virtuálnej téme.

prežívať citové vzplanutia vo virtualite, asi by som sa takýchto vzplanutí mojej manželky obával...
keďže to viem, dokázal by som ich nielen tolerovať, ale ich s manželkou aj zdieľať.
tak, ako dokážem zdieľať jej erotické túžby a fantázie...

ďakujem za odpoveď....
ja by som to nedokázala :-(

nemôžme vrátiť takí, akí sme ich prekračovali.“
isteže, človek sa spoza žiadnych hraníc nevracia taký, aký ich prekračoval.
človek prekračuje hranice práve preto, aby za nimi spoznal niečo nové a aby ho to nové zmenilo, obohatilo, dalo mu odpovede na otázky,
ktoré sa bez prekročenia hraníc získať jednoducho nedajú.
prekročením hraníc súčasne prijímame riziko, že za nimi nás možno čaká strata, ujma, možno nejaká podoba smrti.
rozhodnutie, či hranice prekročiť alebo nie, je dobré robiť s vedomím rizika „straty“ a hodnoty očakávaného „zisku“.
najväčšou stratou je neraz neochota či neschopnosť prekročiť hraníce a vystaviť sa riziku straty...

ale pri prekračovaní hraníc poznania a poznávania redsa selektujeme...
Nejde predsa o to, obohacovať sa za každú cenu,
za každú cenuť ochutnať zo zakázaného ovocia?

Riskovať? Najmä keď máme pri sebe milovanú osobu?
Áno, viem si také niečo ako vzplanutenie na nete predstaviť, keby som bola sama.A hľadala... a toto by bola jedna z možností.
Ale riskovať stratu toho najbližšieho človeka?

len ako ohrozenie reálneho vzťahu? pre reálny vzťah muž/žena najviac urobia, keď sa o sebe dozvedia to, čo vo vzťahoch hľadajú a prečo, čo im vzťahy dávajú a kedy im niečo pre nich dôležité berú, keď nájdu odpovede na mnohé pridružené otázky...
a virtualita je pre takéto (seba)poznávanie skvelý trenažér.
isteže, nie je bez rizika...

určite ludia, ktorí majú vztahy a hladajú niekoho este okrem toho, tí sú s niecim vo svojom realnom vztahu nespokojní..
poznam to sama..:(

žeby to mohlo byť o (seba)poznávaní a očarení dušou vás žien, hm? :)

teraz mas pravdu, no ked sa nedajú riešiť problímy v ralite napríklad vztahu, tak sa vysťažujeme uršite u kamarátky či u mamičky, ale kedď práve oni nie sú pri ruke, tak pri ruke je pc, net, blog, a iné virtuálne pomôcky, kde nám určite niekto pradí, tak aby sme to aj chceli...
uľaví sa nám na srdiečku a trošku sa aj cítime lepšie..
no a potom prichádza kontrola od priateľa, a znov ahádky, že sa somnou o týchto problímoch nevieš porozprávať?!
moje skúsenosti s virtuálnou realitou, prosím pekne, vždy skončia s hádkou medzi mojim praitelom a mnou..

.), rýchlo som chcela písať...

oddelujem real od virtualu, akonahle sa odpojim z virtualu, je tu realita, a zijem iba pre nu, virtualni priatelia su odlozeni v sufliku, ktory otvorim zasa ked pripojim virtual :-)
kedysi som tu napisala, ze to co sa mi deje v hlave, to mi nikto nemoze zobrat a vycitat, lebo je to len moje... a tato moja predstava mi bola vyvratena, vraj mi to vycitane byt moze... a teda mam byt ticho, a so svojimi virtualnymi predstavami sa nezdoverovat svojmu realnemu partnerovi :-) ...(mimochodom, myslim, ze tak sa to radi aj tym realnym nevernikom)...
som teda neverna, ak mam urcite predstavy a naplnam ich vo virtualnom svete?podla vas asi hej... ale ja vycitky nemam :-)

a to si nespomenula, že sa tu kolo Teba kadejakí anjelici-kurizanti s dvomi-tromi rožkami obšmietajú...

Uz si zratala nevernych? :))))...ja som aj zacal ratat,ale ked som ku sebe prisiel tak som stratil prehlad...zatial mam 1 :)))

poznávať samú seba práve touto formou?
Nie je to skôr hra?
Hra, ktorá sa môže zvrtnúť na čosi viac?

a že či to nie je skôr hra?
je to AJ hra, a tak ako každá hra (povedzme hoci divadelná) sa jasné že môže zvrtnúť aj na čosi viac.. a sme pri slobodných myšlienkach a zodpovedných činoch.

počul som kdesi názor, že "virtualita" (počítam do nej nielen svet internetu, ale informačné útvary vôbec) je rovnako skutočná ako "realita", ibaže nemá (v onej chvíli) ten tvrdý obal, ktorý ľud nazýva predmetná skutočnosť. závisí od rozličných okolností, či a ako sa z nepredmetnej skutočnosti sformuje predmetná. z tohto uhla je partnerská nevera neverou aj v predstave. či je nevera odsúdeniahodná, o tom tam už reč nebola. ale skúsme si každý predstaviť nejakého človeka, ktorý nám dôveruje a vo virtuálnej rovine splynul s našou virtualitou, lebo je mu to príjemné, a túži v tom stave zotrvať čo najdlhšie (asi ako cipísek vo vaničke). ako by sa tváril, keby sme toto spojenie podchvíľou prerušovali a odskakovali do virtualít iných ľudí, aby sme tam nadväzovali podobné spojenia? :-)

si myslím, že na položenú otázku nejestvuje univerzálna odpoveď, odpovedať si musí každá dvojica osobitne.
ani dokonaný skutok totiž nemusí byť neverou, ak si ho partneri vzájomne povolia či tolerujú.
a naopak, neverou môže byť púha virtuálna známosť, či erotická predstava, ak nie je v súlade s predstavou vernosti, ktorú si muž a žena pre svoj vzťah vymedzia a sľúbia si jej dodržiavanie.

sny su len nasimi tajnimi zelaniami,ktore by sme chceli splnit.

Virtual je ako sen,pretoze si plnime nieco o com mozno snime or sa hladame.

Ano pojmy su to relativne co je zle a dobre ale kazdy by mal tusit ak nie vediet co je pre neho donre or zle. Intuicia ci staci ? hmmm podla mna v mnohom napomoze ale urcite sa na nuy neda odkazovat vzdy.

Kolaciky ajh ja [amatam ale vravela si zaciatok Decembra a este neskoncil NOvember ale potesim sa balicku vonavych mnamiek ;-)

teraz som sa vrátila z práce. Tak odpovedám trocha neskôr.

Virtuál je podľa mňa reálne prežívanie. Všetky tie pocity,ktoré ho sprevádzajú predsa reálne cítiš. To nie je, ako keď zavrieš oči a sny prichádzajú mimo Tvojho snaženia..

myslíš, že sa dá len tak prepínať... z virtuálu na reál a opačne? bez rizika, že sa jedno s druhým premieša?

S týmto znením súhlasím :-)))

asi to pre Teba priveľkým relaxom nie je... spočinúť vo virtualite. Najmä, keď píšeš, že to prináša hádky medzi Tebou a Tvojim priateľom.

Nemam dva svety , neexistuje ziadna ciara medzi tym ako sa spravam vo virtualite a tym ako sa spravam v realite a prezivam virtualitu realnymi zmyslami , rovnako je kodovana v pamati . Viem ze na druhej strane je ludska bytost. Mozno preto obcas nerozoznam pribehy o osudoch a osudy v pribehoch. Citam autorov aj v knihach , zabijem sa ked ich citim? aspon mi tam presakuju veci , ktore nie su obsahom ... ak sa mylim, co ja viem ? S Remarqueom si nepokecam :)
Utekala som do virtuality za slobodou a mysela som si ze som hrozne nejednotna, zistila som ze som jednotna a ze nechcem virtualnu slobodu rozsirovat. Ani nie som sikovna na hry, ja som tak naivna , ze proste hru by som asi ani nezbadala . Spolieham na uprimnost , sranda ze ? vo virtualite a mam jednotne prezivanie. Sice divoke ale stejne ako v reali. A ak ma niekto hladi pismenami tak ma hladi , a ak by som sa s niekym milovala vo virtualite ostal by v pamati realnej . Akurat by sa ma nikdy nedotkol a ano v tom momente by som sa povazovala za nevernu ak by som bola zadana.
Takze cela ta vec s virtualitou sa mi scvrkla na to, ze kazdy sa k tomu stavia ako si virtualitu pusti pod kozu , ako pise , ako vie citat knihy , ako hlboko necha seba dotknut , ako blizko vnima cloveka na konci kabla z druhej strany ..Potom je uz len postoj jednotlivca k samotnej nevere , no a potom sa da bavit o virtualnej nevere ako realnej .

Myslim, ze ludia , ktori pouzivaju blog ako chat alebo diskusny server vnimaju ludi na druhej strane linky nie velmi odlisne od toho ako ich vnimaju v reali , temer si trufam povedat ze rovnako . A citaju ich tak ako ich pocuvaju . Ti, ktori maju mena jednaju jednotnejsie, explicitne vynutene tym , ze komunita ma pamat. To pisem preto , lebo je noc a som hore a preto , ze poznam ludi , s ktorymi pisem ;) a ti to pochopia

zaujal ma najmä ten z 1:49.
"...a ak by som sa s niekym milovala vo virtualite ostal by v pamati realnej . Akurat by sa ma nikdy nedotkol a ano v tom momente by som sa povazovala za nevernu ak by som bola zadana."
To je presné. Ten človek z virtuálneho sveta ostáva v našich spomienkach rovnako, ako ten z reálneho sveta.
Dá sa teda konštatovať, že preciťovanie oboch úrovní je podobné.
Asi sa tu nedohodneme na tom, či ide o neveru, alebo nie.
Hoci ja to za neveru považujem.
ale súhlasím s Tebou a s Hogom, že to súvisí s predstavami nevery. Či už u jednotlivca, alebo u dvojice.

... keď začneš na nieko myslieť, predstavovať si ho, rozmýšlať nad tým, že akože hej. Tak už je krôčik do prúseru, ako ja vravím. No ja nie múdry.Ja som si tak dlho predstavoval jednu čučoriedku, až som sa do nej buchol naozaj a žil s ňou. Dala mi kopačky. No nevadí. Bolo to pekné. Teda, ako pre koho.

„neexistuje ziadna (ostrá) ciara medzi tym ako sa spravam(e) vo virtualite a tym ako sa spravam(e) v realite“.
to ale nemusí nutne znamenať a dľa mňa ani neznamená, že to správanie sa je vo svojich prejavoch totožné, zhodné.
vo virtuáli, hoci anonymní, sme to stále my, vysielame do priestoru svoje vnútorné obsahy, len to robíme slobodnejšie než v reáli, nestojí nám v ceste a nezastavuje nás toľko vecí zvonku ani zvnútra.
obrazne povedané, vo virtuáli sa aj vyložení introverti stávajú menia na (viac-menej) na extrovertov..
akoby virtualita (podobne ako mierna dávka alkoholu) odbúrala časť zábran a my sa vo svojich prejavoch cítime slobodnejší a odvážnejší.

nevidím nič na tom, keď virtuálny vzťah prerastie do vzťahu reálneho.
Mne išlo skôr o tú paralelnosť. Kedy máme svojho partnera a okrem toho sa zapletáme do virtuálnych vzťahov. Či už z nespokojnosti, nenaplnenosti, alebo zvedavosti...

Že by sa virtualita dala použiť aj ako isté terapeutikum. Pre vzťahy, ktoré strácajú podnety.
Že by páry žili svoj spoločný život paralelne. Hrali by takú hru. Hru na otvorenosť cez internet. Možno by sa dokázali navzájom spontánnejšie otvoriť svojim túžbam.

„prezivam(e) virtualitu realnymi zmyslami, rovnako je kodovana v pamati“
„človek z virtuálneho sveta ostáva v našich spomienkach rovnako, ako ten z reálneho sveta“.
ale veď rovnako v našich spomienkach, v našej reálnej pamäti sú kódované a zostávajú v nej aj naše túžby, predstavy a sny.
to, čo virtualitu odlišuje od túžob, fantázií a snov, je to, že (ako sygon píše) „na druhej strane je ludska bytost“, že virtualita je interaktívna.
v tomto zmysle sa virtualita veľmi podobá divadelnej hre bez režiséra, v ktorej každý z nás má a hrá úlohu, akú si sám vyberie.
a vieme, že herci v divadelných hrách prežívajú (ne)skutočné city a poryvy duše...

dobrý nápad :) veď ona tak vlastne už funguje, len sa to deje živelne, neriadene, a (zatiaľ) väčšinou individuálne.
vniesť do tejto hry pevnejší scenár a ponúknuť ju párom, ktorých vzťahy strácajú podnety, sa mi vidí byť dobrý nápad a schodná cesta :).

máš aj na viac než len na komenty namiešané z nulovej informačnej hodnoty, povýšeneckého zhadzovania a pár kvapiek jedu.

a že si teraz vedlaaaaaaaaaa..tak to je viac ako isteeeee..)))

šak..recesiaaaaaaaaaa.)))))

Túžby, predstavy a sny však nie sú ešte dokonané činmi.
Virtuálny vzťah je síce ich napĺňaním, ale zároveň aj prežívaním.

A súhlasím, s prirovnaním virtuality s divadelnou hrou. S tým, že v nej často hráme aj samých seba.

je podľa Tvojho slovníka "recesia"??? v mojom slovníku sa kryje s pojmom "obsesia" s nádychom impertinencie.

nie sú dokonané činmi, máš pravdu.. ale veď aj virtuálne "činy" sú len náznaky činov, virtualita je len hra na činy.
a s Tvojím dodatkom, že virtualita je ako divadelná hra, v ktorej často hráme samých seba, súhlasím...
vari len slovko "často" by som zosilnil na "skoro vždy".

1. si si istý, že v túžbach/fantáziách/snoch nekomunikuješ s nejakými ľudskými bytosťami?
2. si si istý, že virtuálne činy sú iba náznakmi činov?
3. si si istý?

ja myslím, že keď prežívame napríklad milostné vzplanutie vo virtuálnom priestore, prežívame ho tak, ako by prebiehalo v reáli. Niekto ho môže dokonca prežívať intenzívnejšie (práve preto, že strácame zábrany, ktorými môžu byť v reáli napr. mnohé naše komplexy a pod.).

A neviem, či by som "často", menila za "skoro vždy". Net je plný "falošných" hráčov :-)
Je také ľahké, hrať sa tu na niečo, čo v skutočnosti nie sme.

ale naše chápanie..ale..nezmenime to..a vieš prečo?..pretože ani ty,ani ja to nechceme..))))

a ano..trvám na recesii..))))))))))))))))

ad 1 v túžbach/fantáziách/snoch síce komunikujem (aj) s ľudskými bytosťami, no na rozdiel od virtuálu nie interaktívne
ad 2 tým, že virtuálne činy sú náznakmi činov, že sú hrou na činy, si istý nie som, no myslím si to, je to moja pracovná hypotéza
ad 3 a že či som si istý vo všeobecnosti? nie som.. a ak aj občas tento obrat použijem, ber to prosím ako hyperbolu
- rád totiž preháňam, si si nevšimol??? :)

toto bolo zhrnutie..konštatácia..aj ked...recesistická..))))

ach hfw..začinaju ti unikať veci..)))nie je toho na teba trošku moc?..)))

ak by to možné nebolo, nebolo by milostných divadelných scén, nebolo by ich vo filme.
a že net je plný „falošných“ hráčov? s týmto súhlasím...
a že je také ľahké hrať sa na niečo, čo v skutočnosti nie sme? s týmto veru nie...

samozrejme, že je možné milostné vzplanutie aj hrať :-))
aké nekonečné množstvo ľudí vzplanie... i na nete :-) veď sa začítaj len do niektorých príspevkov, ktoré tu bývajú uverejňované s pravidelnosťou... Preto hovorím o vzplanutí a nie o láske.

A prečo myslíš, že je ťažké hrať sa na niekoho, kým nie sme? Odhalenie vo virtualite vyžaduje bystrosť. A tá je niekedy otupená :-))

nie niekedy... ale často :-))
Otupená očarením z masky.

1. heeeej?
2. okej
3. to bola iba taká moja recesia :-)
3.1. viem, že nie si si. nachádzaš sa kdesi na okraji fonkejvoviec a máš trošku obavu spraviť krok do tmy. preto si mi blízky.
3.2. ty že rád preháňaš? @%-O

dlhodobo predstierať niečo, čím v skutočnosti nie sú, a je jedno, či je to vo virtuáli, či v reáli...
súhlasím, že odhalenie vyžaduje bystrosť a dodám, že - tak ako v reálnom živote - skúsenosť.
a že tú nevyhnutnú bystrosť otupuje očarenie z masky?
to už je vec každého jedného muža/ženy, ak dajú prednosť pohľadu na obal namiesto pohľadu do jeho vnútra.

ale veď sa ustavične hráme na niečo, čo nie sme, a to práve preto, lebo nám to pripadá ľahšie. a príjemnejšie :-)

sme vlastne to, na čo sa hráme, alebo inak: aj do toho, na čo sa hráme, sa premieta kus nášho "skutočného" ja...

ak do hry premietame dačo zo seba, neznamená to, že je sebo niečo iné ako to hrané?
herec sa pri predstavku tiež na niečo hrá a možno ta vkladá voľačo individuálne, ale okrem toho má aj svoj vlastný život...

a svoje dnešné reakcie na Teba v tejto debate beriem späť.
Tvoju dnešnú kritiku na moju adresu prijímam ako oprávnenú.

na moju otázku „a vari sa nemožno na milostné vzplanutia aj hrať?“
si odpovedala „samozrejme, že je možné milostné vzplanutie aj hrať :-))“
všimni si: ja vravím „hrať sa na milostné vzplanutia“, Ty vravíš „milostné vzplanutia hrat“.
pre mňa to neznamená to isté: rozdiel vidím v tom, že
- v prvom prípade (mojom) svojej hre verím, prežívam ju, som v nej autentický,
- v druhom prípade (Tvojom) vzplanutie len hrám, neprežívam ho, sám mu neverím.
možno malý, možno dosť podstatný rozdiel...

aj o 11:20 si "hrať sa" myslel ako zábavu? lebo to je mi sympatické. v akomsi sci-fi filme jeden mimoriadne záporný hrdina povedal zhruba toto: "existuje iba zábava alebo nuda". hneď mi bol menej záporný :-)

sledujem túto diskusiu už dlhšie, aspoň jedným očkom, to druhé sa tiež občas pridá :) ak hovoríte, že nevera je neverou v závislosti od dohody medzi partnermi, zaujímalo by ma, ako si túto dohodu predstavujete? resp. ako vzniká a ak sa mení (predstava o nevere), je asi ťažké (čo by pravdaže nemalo byť) rozprávať sa o tom otvorene so svojím partnerom...najmä, ak nemá predstavu o virtuálnom živote, čo myslíte?

a peknučký deň prajem všetkým :)

"Asi sa tu nedohodneme na tom, či ide o neveru, alebo nie. "
Ta tvoja zvedava normativnost :))))

"Hru na otvorenosť cez internet" pre kulhajuce pary - velmi oroginalny napad, daj si ho patentovat

"A súhlasím, s prirovnaním virtuality s divadelnou hrou." - totalne nesuhlas, ja tu neni som za saska, herca, nechodit pobavit, zaujat ..asi som prosta a jednoducha , chodim sem po kus slova od ludi , ktori su mi myslenim blizky alebo vzdialeni ale maju mi co dat . Chodim po myslienky . Ja som uz taka skostnatela ze hry mi nevonaju asi sa to nehranie odraza aj v kostrbatosti mojich vztahov. mno taka som.
Nejde mi to byt niekym inym .A ked som musela nieco hrat v skole a tak , tak som si vyberala mne sakra blizku podstavu, nakoniec aj ked som recitovala a tak.

"Je také ľahké, hrať sa tu na niečo, čo v skutočnosti nie sme. "
neni to vobec take lahke , to su machri co to vedia. Ludi zvacsa odzbrojis ked s nimi jednas ako to na teba hraju. A vies co
je zaujimave , ak im to neni vlastne a zacnu ta vnimat emociami (napriklad maju radi) chcu sa masky zbavit a chcu byt zaujimavy sebou .

"akoby virtualita (podobne ako mierna dávka alkoholu) odbúrala časť zábran a my sa vo svojich prejavoch cítime slobodnejší a odvážnejší."
asi si mi nerozumel .. ziadnu slobodu mne osobne virtual nedal. Chovam sa uplne stejne. Pri kazdom slove a kazdom clanku berem si plnu Janinu zodpovednost za to co robim a pocitam s tym, ze to moze byt pouzite voci mne a ze je to kus mna. Dokonca aj na zoznamkach som tak neoriginalna a furt pravdiva , ja to fakt inak neumim . A skor mi osobne virtual zabrany pridal ako ubral .. asi som sa tu uplne nenasla , ja milujem rozpravanie. :)


"ze herci v divadelných hrách prežívajú (ne)skutočné city a poryvy duše." to je zaujimave myslienka, ako to herci robia .. ja by som sa stala postavou a tazko by som ju odlepovala , ja sa stavama j postavami v knihach .

"ale veď aj virtuálne "činy" sú len náznaky činov, virtualita je len hra na činy" ak robim akoze to bu bu bu , a hram sa na ciny, tak preto , ze chcem toho cloveka vidiet a robit s nim to bu bu bu :))) a chcem ho nalakat , ked uz. A skutocne mi to tak funguje, ludia sa so mnou neboja jednat otvorene a ani sa stretnut a to je fasa. takze ze hrat sa s nimi nezvladam mi snad vela neubera lebo dostavam mnoho ineho.

môže byť podľa môjho názoru buď tichá alebo otvorená.
tichá dohoda je založená na vzájomnom poznaní, pozorovaní, odhade.. veď ak si s niekým denno-denne, vieš, čo má rád/rada a čo nie, čo si želá a čo ani náhodou. takáto dohoda nie je celkom jasná, a tým pádom nemusí byť celkom jasné ani to, čo jej porušením ešte nie je a čo už hej. je to dvojsečná zbraň: na jednej strane si ju možno (alibisticky) vykladať voľnejšie, než by si partner/ka priali, na druhej strane môže byť aj nevinné správanie penalizované s výčitkou „ale ja som si myslel/a, že toto nikdy neurobíš...“.
otvorená dohoda je taká, kedy sa muž a žena výslovne dohodnú a priebežne si vyjasňujú, čo je kóšer a čo nie a uplatňujú buď zásadu „čo nie je povolené, je zakázané“ alebo naopak (asi menej často) „čo nie je zakázané, je povolené“. úskalím takéhoto prístupu je, že vyžaduje veľkú vzájomnú otvorenosť a toleranciu, aby už len nastolenie novej témy (napríklad „smiem mať vituálnych priateľov?“) nespôsobilo ťažkosti.
necitlivá otvorenosť v intímnych záležitostiach sa totiž veľmi ľahko stáva zdrojom podozrievania, straty dôvery a dôvernosti, a príčinou (hlbokých) zranení...

zdá sa mi, že sa míňame vo význame, ktorý pripisujeme hre, hraniu sa či slobode vo virtualite.
zdá sa mi, že „hru“, „hranie sa“ vnímaš ako predstieranie, hru na niekoho a niečo iné než v skutočnosti si, ako šaškovanie, snahu zabaviť sa alebo zabaviť iných.
takto virtualitu a hranie sa vo virtualite nevnímam.
pre mňa „virtuálne sa na niečo hrať“ znamená dať nejakej časti svojho ja priestor, ktorý možno v reáli nemá, a ísť do hry tak, akoby to bolo naozaj, s plným citovým a/alebo rozumovým nasadením, s osobnou zodpovednosťou, so zámerom spoznať seba a spoznať iných ľudí...
virtualitu vnímam ako nápodobu, simuláciu a rozšírenie predmetnej skutočnosti, tak ako ňou je napríklad román, divadelná hra, film, alebo akýkoľvek iný umelecký prejav...
píšeš, že do virtuality si chodíš po kus slova od ľudí, ktorí Ti majú čo dať, že si tam chodíš po myšlienky.
s tým sa môžem stotožniť, no súčasne dodávam, že vo virtualite hľadám a nachádzam nielen myšlienky, ale aj city, túžby, sny.. svoje, aj iných ľudí. je vari na ľuďoch zaujímavé len to, čo si myslia? nie je omnoho fascinujúcejšie poznávať, čo cítia? čo prežívajú? po čom túžia? a prečo? nie je fascinujúce zdielať to s nimi? učiť sa to od nich? dávať príležitosť, aby sa aj oni učili?
prečo človek nepoznáva svet len cez učebnice a vedecké knihy? prečo potrebuje fikciu, romány, umenie vôbec?
možno aj preto, že nie všetko vieme exaktne a jednoznačne pomenovať a zatriediť, že mnoho vecí dokážeme „len“ precítiť.
city, túžby a sny vnímam o. i. aj ako prapolievku, z ktorej sa rodia myšlienky a explicitné, exaktné poznanie.

pre mňa nutne neznamená „zabávať sa“ v zmysle „žartovať, smiať sa, nebrať vec vážne“..
hra je pre mňa jedna z ciest k poznaniu a podstatné nie je to, aby som sa pri nej zabával, ale aby ma - pri všetkej prípadnej vážnosti - bavila.

Máš pravdu Hogo, cítim ten rozdieľ :-)

Poznám pár, ktorý si toleruje aj telesnú neveru. Keďže sa na takejto volnosti dohodli, asi ten samotný akt ani neverou nevolajú.

A poznám ľudí, ktorí si tolerujú vzájomný vlastný život vo virtualite. Takže ani u nich nebude platiť, že je takýto vzťah považujú za neveru.
Ja som egoista :-)) A ešte k tomu konzeratívny :-)

ad patent. Už som nad tým patentom dnes premýšľala :-)))

ad divadelná hra. Nebolo to o komunikácii v diskusiách. Bolo to o internetových "ľúbostných" vzťahoch.

ad hra na niekoho. Pri Tvojej priamosti a spontánnosti v odpovediach by som u Teba žiadne hranie ani nepredpokladala. Poznám ľudí, u ktorých prevláda nad priamosťou kalkul. Nevyslovia svoje vlastné myšlienky, pre tisíc dôvodov. Od toho, že by sa mohli znepáčiť, že by klesala ich obľúbenosť až po komplikované konštrukcie odôvodnení takéhoto správania.

vysvetľujúci koment, tak nejak som si odpovedala aj ja...a rusalka, aj ja som bola egoistkou a dnes už ani neviem, čím som, ale som spokojná ;)

vy ženy ste egoistky a my chlapi sme veľkorysí.. vy doprajete svojho chlapa len sebe, kým my chlapi si doprajeme všetky ženy.

ňo, asi to tak bude...kým sa nestretneš s ďalším veľkorysým mužom, ktorému tá egoistická žena patrí ;P

keby sa veľkorysosť iného chlapa týkala mojej egoistickej ženy ;).

a vraj veľkorysý muž hogovatý :))

aj moja veľkorysosť.

medzi veľkorysosťou a egoizmom, hm?

tak sa mi vidí, že egoizmus začína tam, kde zasahuje do slobody partnera, ktorého si ním chceme privlastniť.

vysvetľujúcu, prečo asi nie som egoista :-(
Lebo nechcem privlastňovať ani byť privlastňovaná... a neprešla. Tak teraz len takto krátko.

"Ja som egoista :-)) A ešte k tomu konzervatívny :-)"???
btw písať dlhé komenty priamo do blogu je holt riziko... dobré je si ich pred odoslaním aspoň do schránky skopírovať.

znovu individuálna a povedala by som, že vďaka novým skúsenostiam aj pohyblivá a nik z nás nechce zasahovať do slobody toho druhého, božechráň ;) to budeme radšej veľkorysí...aj ja som :) a môj mužíček zase veľkorysý egoista :))

vraj žartovať... a nebrať veci vážne... :-)
hrať sa pre mňa znamená žiť život s radosťou. a teraz sa skús opäť pozrieť na ten výrok o zábave a nude.

neminame sa vo vyzname .. ja rozumiem ako to vnimas...
..„hranie sa“ vnímaš ako predstieranie..ale potom..ísť do hry tak, AKOBY to bolo naozaj .
Asi to akoby neviem , proste je len naozaj .. hlavne keby som sklzla do intimity . Ja by som blaznivo chcela mat toho virtualneho milenca potom v dlaniach :) ja to neumim oddelit, mozno umim ale ... zmenila by som sa.
-Roman nenavodzuje pocity site na mieru tvojim erotogennym zonam ani sa do neho nemozno zamilovat .Mozno hej ale asi je to ojedinele. Ak vnimas citlivo toho na druhom konci moze sa to stat. Nejeden sa uz namotal, ze ?
-Urcite ze citam vo virtualite emocie z myslienok ... virtualita mozno niekoho oslobodi ..Avsak pisanie (chatovanie nie diskusia) je
po obsahovej stranke ( hlavne citovej ) stratove. Preto chodim sem skor po myslienky ako emocie a po akusi estetiku a tvorivost a tak.
Emocie si berem z prvej ruky od ludi z oci , z pohybov, z intonacie .. preto prahnem viac po rozpravani.
Aj ked v poslednom case mlcim a som na nete, lebo moc toho nemam co povedat a mozem na svojom blogu malovat.
-hlavne k tomu , co pisem ... blogy maju rozny charakter ..su monotematicke trebars, su osobne, su intimne , su neosobne, su umelecke , su diskusne .. A taka je aj konverzacia , pre mna pri intimnych osobnejsich temach rastie vztah k cloveku bezohladu na to, ze je na blogu za kablom kilometre . Asi by som sa dokazala zamilovat (nie akoby :) alebo naozaj :) ) a co tym chcem povedat ? Ze preto by som bola neverna :) a preto by pre mna nebola hra a ak by mala ostat , stalo by ma to asi hodne usilia a blamaze

neminame sa vo vyzname .. ja rozumiem ako to vnimas...
..„hranie sa“ vnímaš ako predstieranie..ale potom..ísť do hry tak, AKOBY to bolo naozaj .
Asi to akoby neviem , proste je len naozaj .. hlavne keby som sklzla do intimity . Ja by som blaznivo chcela mat toho virtualneho milenca potom v dlaniach :) ja to neumim oddelit, mozno umim ale ... zmenila by som sa.
-Roman nenavodzuje pocity site na mieru tvojim erotogennym zonam ani sa do neho nemozno zamilovat .Mozno hej ale asi je to ojedinele. Ak vnimas citlivo toho na druhom konci moze sa to stat. Nejeden sa uz namotal, ze ?
-Urcite ze citam vo virtualite emocie z myslienok ... virtualita mozno niekoho oslobodi ..Avsak pisanie (chatovanie nie diskusia) je
po obsahovej stranke ( hlavne citovej ) stratove. Preto chodim sem skor po myslienky ako emocie a po akusi estetiku a tvorivost a tak.
Emocie si berem z prvej ruky od ludi z oci , z pohybov, z intonacie .. preto prahnem viac po rozpravani.
Aj ked v poslednom case mlcim a som na nete, lebo moc toho nemam co povedat a mozem na svojom blogu malovat.
-hlavne k tomu , co pisem ... blogy maju rozny charakter ..su monotematicke trebars, su osobne, su intimne , su neosobne, su umelecke , su diskusne .. A taka je aj konverzacia , pre mna pri intimnych osobnejsich temach rastie vztah k cloveku bezohladu na to, ze je na blogu za kablom kilometre . Asi by som sa dokazala zamilovat (nie akoby :) alebo naozaj :) ) a co tym chcem povedat ? Ze preto by som bola neverna :) a preto by pre mna nebola hra a ak by mala ostat , stalo by ma to asi hodne usilia a blamaze

„vnímaš ho ako predstieranie.. ale potom.. ísť do hry tak, AKOBY to bolo naozaj“.
hm, (ne)rozumieš.. v prvej polovici výroku to vidíme odlišne, zhodneme sa len v druhej...
do hry idem „tak, AKOBY to bolo naozaj“ od samého začiatku virtuálnej hry, bez predstierania...
ak pravda za predstieranie nepovažuješ vedomie, že hra je a zostane len čistou hrou („len“ neznamená „málo“).
ak niečo vo virtuálnom vzťahu necítim, nevyjadrujem to, neklamem seba, ani bytosť na druhom konci connection.

v čom vidím podstatné rozdiely medzi reálnym a čistým virtuálnym vzťahom:
.. v reáli hľadám(e) partnera pre (celý) život, vo virtuáli pre (jednu) hru v trvaní týždňov či mesiacov, nanajvýš pár rokov
.. vo virtuálnom vzťahu partneri vedome a viac než vo vzťahu reálnom pracujú s predstavou či ilúziou o tom druhom
.. v reáli je nevyhnutné sa ilúzii o partnerovi/partnerke čo najskôr zbaviť, vo virtuáli je najlepšie si ich uchovať:
.... ilúzie, ktoré neobstoja v skúške každodennosti a času, sa pre reálny vzťah môžu stať osudnými a ho pochovať,
.... ilúzie (možno aj o samom sebe) sú v čistom virtuálnom vzťahu - a ten mám celý čas na mysli - súčasťou hry.

a v čom by sa reálny a (čistý) virtuálny vzťah nemali líšiť?
.. v reálnom aj virtuálnom vzťahu by mali byť obaja partneri otvorení, slobodní a čo najviac sami sebou...

Podľa mňa virutálny priestor je takisto ako peniaze len prostriedok. To čo vykonáme, napíšeme tu je tiež súčasť reality a nie dačo cudzie a preto tváriť sa ako keby to roil niekto iný je pokrytectvo. Mať "virtuálny vzťah" je to isté ako mať vzťah. Len je vykonávaný inak a preto "virtuálna nevera" je rovnako zlá ako reálna nevera. Myslieť si, že len tým, že sa s níkým iným okrem "reálneho partnera" nevyspím ma robí nevinným je blbosť. Človek by mal hlboké vzťahy stavať na úrpimnosti a nie na polopravdách a ukrývaných citoch. Ak už to niekto má rád tak nech sa v tom smere radšej realizuje inde a nie v partnerskom živote. Ja osobne som si virtuálne našiel dve veľmi dobré kamarátky a pomaly ale iste prešli do "sveta reálneho" a bez nich si to tu neviem predstaviť. Ok tak to by malo byť všetko. Howg :)

Súhlasím s Tebou... :-)

a to je fajn, že súhlasíš :)

posielam úsmev...