Bojím sa tvojich slov
menia sa v okamihu vyrieknutia na tieň.
Na ten vlhký sivý plášť,
ktorým zastieraš čas
vymeraný pre môj smiech
a pre radosť.
Vraciaš sa stále znova
a ja márne hľadám aspoň kúsok svetla
schopného bojovať s chladom.
Vraciaš sa, hoci už vlastne ani nemáš prečo.
Snáď len pre ten pocit víťazstva
nad slabosťou môjho ja.
Už dávno si prečítal v mojich slovách,
nemohúcnosť vzoprieť sa.
A nie len tebe.
Odokryl si moje poddajné ja,
ktoré ak zostaneš
začnem nenávidieť.
Schúlená v myšlienkach
čakám na zvuk kľúča.
Prestávam dýchať v padajúcej tme.
Je všade navôkol
a nebude to iné
kým budeš mať na zväzku kľúčov i ten môj.
Komentáre
hmmm
Rusalka...
Veď teraz máš už teplý krb a tichý džezík k tomu... ((-:
Jednému chladno, inému hladno :-)
oné,mám ten pocit len ja
chlad je príjemný a osožný, rusalka,
"Bojím sa tvojich slov... Odokryl si moje poddajné ja, ktoré ak zostaneš začnem nenávidieť."
želám ti, aby si pred sebou nemusela utekať :o)
ozaj nie je pred čím,
:-))
Always, máš pravdu...
Áno Lasky,
Mám rada teplúčko... na tele i na duši :-)
Derechura... idem od zubára
Idem si dať niečo na večeru...
Teide, dobrý pocit máš
Powerpause...
Snežka :-)
A už ani strach :-)
Poviem iba...
Lesmiria,
rusalka...
Pumandulka,
pamätám na obdobie, keď som báseň písala