Celý deň sa naň vraciam. A tých spomienok je toľko, že ani neviem, kde začať. Lebo napriek tomu, že je to ostrov skutočne malý, mala som celý čas pocit, že vdychujem čosi nové, doposiaľ nepoznané.
Už len ten prenajatý starý dom... Dýchal stáročiami. V izbách na policiach boli staré knihy a časopisy. Väčšina z nich bola o moriach a oceánoch. A o pirátoch. Tí na ostrove hľadali svoje útočisko a stali sa súčasťou histórie ostrova. Najznámejší z nich bol určite kapitán Blackbeard – Čierna Brada.
Celý ten starý drevený dom v zarastenej záhrade bol tajuplný ako tie príbehy. Vŕzgajúce schody do podkrovia, na oknách staré okenice, veranda s hojdacím kreslom. Akoby sa tu čas zastavil len včera.
Spomínam na večery, keď už ostaní členovia našej výpravy oddychovali v dvoch izbietkach na poschodí a ja som ostala sama dole. V malinkej miestnosti hneď pri vchodových dverách, ktoré nikdy nikto nezamykal. Tu som mala svoju posteľ ja.
Čítala som si vždy pri nočnej lampe knihy a počúvala zvuky noci. Mala som fascinujúci výhľad do záhrady, na staré náhrobné kamene niekdajších obyvateľov domu. Keď bola jasná mesačná noc, mäkko sa po nich rozlievalo svetlo a ja som pohľadu na ne nikdy neodolala. Hľadela som na tie kamenné svedectvá a premýšľala, kto asi mohol žiť v tomto dome, na tomto ostrove, celý život obkolesený nekonečnými vodami oceánu.
A vymýšľala som si ich príbehy.
Nemenej snivé a očarujúce ostali spomienky na more. Na jeho zvuky a vône. A na kilometre celkom prázdnej piesčitej pláže. Každé ráno som sa po nej bosá prechádzala a zbierala mušle vyvrhnuté vlnami prílivu z útrob oceánu. Nádherne sa tu vychutnávala samota. Ako stvorená pre spoznávanie samého seba.
Naokolo iba kŕdle vtákov. Zamilovala som si najmä ibisy a pelikány. Ladne nalietavali nad vodnú hladinu a nikdy nevzlietli bez úlovku.
A keď som si sadla do piesku, aby som nechala vlny len tak prevaľovať cez moje nohy a chvíľu som ostala bez pohybu, začali sa v piesku okolo mňa robiť malé kopčeky, z ktorých sa jedna po druhej vytŕčali hlavy s očami na stopkách. To desiatky zvedavých krabov sledovali neznámu prišelkyňu. Sotva som pohla rukou, kraby rýchlo mizli pod povrchom piesku. Bola to taká hra. Na chvíľu som sa prestala hýbať a ony sa opäť vystrčili a sledovali ma, až kým som neurobila ďalší pohyb. Určite sa pri tej hre zabávali tak ako ja.
Večer túto romantiku a snivosť vystriedala príjemná realita v drevenej krčmičke v prístave. Čapovali Guinness. A k nemu sme vždy zakusovali sushi. Skvelá kombinácia. Hm. Myslím, že takú si dnes večer nevysnívam.
Boli to nádherné týždne. A ja som si ich dnes predĺžila o jeden deň.
Komentáre
Rusalka
Plpko :-))
Krasny
Uprimne zavidim taku dovcu.
Always :-))
Ale i tak tam bolo krásne...
rusalka
krabík je úžasný :-)
Jeeej believer :-)
Rusalka
Kaktus... áno, je nádherný
Always, veď áno :-)
Always, veď áno :-)
vidím stopy v piesku :)
Rusalka to je dobre
a krasne tiene travy,
sa nečudujem tým krabíkom-sympaťáčikom...
rusalka
Moje milované more, pirátsky ostrov, tajuplný starý drevený dom v zarastenej záhrade s náhrobnými kameňmi, veranda s hojdacím kreslom, bosé prechádzky po pláži a zvedavé kraby ...
monami, mne v tej romantike stále čosi chýba...
hfw
Vieš, aké pirátske príbehy si hneď začínam vymýšľať ? :)
... netuším :( .. napíš! ;)
Always, ja som našla už všeličo :-))
hfw, prečo akosi neverím,
Monami, máš pravdu...
rusalka, dobre robíš, že neveríš...
:-)) hfw, tušila som, že byť krabíkom
rusalka, ako krabík, obzerajúci rusalky na pláži...
Hogo :-)
... si myslíš, že sa medzi nimi nenájde ani jediný odvážlivec??? :)