Včera som tak kratulinko písala o sobotnom výlete na Inovec. A večer mi poslal ešte zopár fotografií z výletu Siváčik. Nuž, je to jasné. Kým Hanka vnímala hru farieb a metafory jesennej poetiky, Siváčik v sebe nezaprel mužský pohľad na svet. Pohľad oprostený od zbytočného sentimentu. Hoci občas urobil aj výnimku.
Podarilo sa mu do svojich fotografií v oveľa väčšej miere zakomponovať pocit zimy, ktorá nás napriek slnečnému počasiu počas výletu sprevádza.
Fotil i tú drsnejšiu tvár lesa, niekedy skutočne patetickú. Mŕtve stromy. Nie len tie holé, z ktorých už celkom opadalo lístie, ale i také, ktoré podľahli víchrom a stali sa z nich len torzá predchádzajúceho života.
Pohľady z vrcholu Inovca sú prejavom mužskej pýchy s dosiahnutia méty. Je v nich cítiť skutočnú radosť z pokorenia tejto hory, ktoré umožnilo obdivovať z výšav tú malú a vzdialenú krajinu kdesi pod nami.
Napriek všetkému i muži z našej sobotnej výpravy boli fascinovaní krásou slamandier. Siváčik jednu z nich nafotil v kontraste ku studenej šedi skaly.
To bol náš výlet očami muža. Skutočne trocha odlišný, ako ten včerajší.

Komentáre
páčilo sa
Kosa teda bola Teide
Rusalke.
Siváčik
aspon
Rusalke
Zabudol som dopísať
Siváčik...
Hanke
:-)))